decembra 24, 2012

Šťastné a veselé Vianoce!

Madžgy Vám želajú krásne, spokojné a ničím nerušené sviatky. A samozrejme, veľa nových knižiek pod stromčekom ;)

Nominovaní sú...

Prvé kolo hlasovania o nominácie je už za nami a tu sú výsledky.

V každej kategórií je vybraných 5 blogov, ktoré sa umiestnili na prvých piatich miestach podľa počtu hlasov. V niektorých kategóriach ich je viac, pretože niektoré blogy mali rovnaký počet hlasov a v niektorých kategóriach ich je menej, pretože ste tam nominovali menší počet blogov.

A takto to vypadá :
Ňuchal roka

Včelička roka

Sova roka

Opičiak roka

Páv roka

Zajko roka

Sobík roka

Ako vidíte, nominovaných blogov je dosť, tak si predstavte, koľko bolo hlasov. Spočítať ich dalo celkom zabrať, aspoň mne teda určite a ešte dlho potom som mala plnú hlavú čísel a všetkých tých názvov. Preto veľká vďaka Luc a Stormy, ktoré majú na tomto všetkom obrovské zásluhy.

Ak máte pocit, že vám tu nejaký blog chýba, bude to možno preto, lebo nedostal od vás dostatočný počet hlasov. Nenechávajte nič na náhodu a neurobte tú istú chybu a nezabudnite zahlasovať, aby tentoraz ten váš favorit naozaj zvíťazil.
Predovšetkým vám chcem pripomenúť, že tu nevyhrávajú len blogeri, ale aj vy, hlasujúci. V rámci USB čoskoro spustíme súťaž, Tipni si víťaza! Výhier je naozaj dosť, ale nebudeme prezrádzať dopredu. Nechajte sa prekvapiť. 

Viac podrobných informácií a trocha pravidiel v hlasovaní sa dozviete vo formulári, tak pozorne čítajte.

decembra 21, 2012

21.12., je naozaj výnimočný deň!


Nie, nejdem tu písať ďalšie keci o konci sveta. Pre nás má tento dátum úplne iný a dôležitejší význam.
S obrovskou radosťou a hrdosťou, vám všetkým oznamujeme, že blog na ktorom sa práve nachádzate, dnes oslavuje svoje PRVÉ NARODENINY!
Stále tomu nedokážem uveriť, že sme to naozaj dokázali a zotrvali v blogovaní tak dlho. Je to neuveriteľné a hlavne pre to, keď si predstavím, akým štýlom tento blog vznikol. Keď si na ten deň, respektíve večer spomeniem, musím sa smiať. Nebudem to tu rozpisovať, iba vám napíšem, že tento blog bol len taký experiment a svedčí o tom aj jeho názov, U dvou lumpů. Myslím, že k tomu už netreba nič dodávať.
Podstatné je, že sme ešte stále tu a v blízkej dobe sa ani nechystáme skončiť, práve naopak, pokúsime sa to v roku 2013 odpáliť ešte vo väčšom štýle a dátum 21.12., budeme spoločne na tomto blogu oslavovať ešte veľa rokov. :D

To, že sme vydržal celý jeden rok, je len vďaka vám. Teraz budem trocha patetická, ale naozaj to myslím úprimne :) Keby nie je vás, ktorí na náš blog chodíte, nemali by sme žiaden dôvod v tom pokračovať. Každý jeden koment, mail, alebo iná komunikácia s nami ,nás posúvali stále viac a viac dopredu. Preto vám chceme povedať jedno veľké ĎAKUJEME a teraz už len huráááá oslavovať!!!

HAPPY B DAY
21.12. Piatok. Madžgy oslavujú narodeniny. Možno, predsa len ten koniec sveta nastane, ale asi len pre nás :D

decembra 20, 2012

RECENZIA: Zlatá lilie (Richelle Mead)


Anotácia: Povinnost, nebo láska? Co zvítězí?
Alchymistka Sydney Sageová slouží jako jakýsi most mezi světem vampýrů a lidí: chrání tajemství prvních a životy druhých. Moc ráda by studovala univerzitu, ale místo toho byla vyslána na snobskou střední školu v Palm Springs. Má tam za úkol střežit morojskou princeznu Jill Dragomirovou před zabijáky, kteří chtějí ve světě Morojů rozpoutat válku.
Všichni ji považují za skvělou alchymistku, dokonce i ti, kteří o ní dříve pochybovali. Nyní však začíná pochybovat ona sama: opravdu jsou všichni vampýři zvrácené stvůry, anebo je to všechno jinak?
Všechno se ještě víc zkomplikuje, když bývalí Strigojové Soňa a Dimitrij zjistí, že právě Sydney by mohla být klíčem k objevení zázračného léku k proměně na Strigoje. A pak Sydney naváže milostný vztah s Braydenem Má s ním mnoho společného, ale přesto jako by ji stále silněji přitahoval někdo jiný, na koho by kvůli jeho původu neměla ani pomyslet! Co teď? Má se řídit zákony alchymistů, anebo naslouchat hlasu vlastního srdce?
Písať recenziu na jednu z kníh od Richelle, je pre mňa vždy veľkou výzvou a najmä, ak sa to týka Vampýrskej akadémie. I keď Zlatá lilie nespadá do série VA, ja to stále beriem ako jeden celok, i keď je to len jej voľné pokračovanie.
VA je mojou srdcovou záležitosťou od prvej knihy a tak neviem, či v tomto prípade dokážem byť objektívna, čo sa týka hodnotenia knihy. Ale viete čo, je mi to jedno. :D Ako by som aj mohla byť kritická ku knihe, kde sa nachádza ADRIAN! Kto to čítal určite ma pochopí a kto nie, je určite chlap, alebo to nečítal. Nedokážem si predstaviť, ktorá žena by mu odolala. ;)

Poďme ale k veci. Zlatá lilie je opäť písaná z pohľadu alchymistky Sydney, ktorá je veľmi racionálna a inteligentná, preto z jej strany veľa akcie nehrozí. Trvalo mi dlhšie než som si zvykla na to, že Sydney nie je Rose a rozlúčila som sa z akčnosťou, ktorou Rose prekypovala. Nie je to však tak, že by sa u Sydney nič nedialo, iba ona to rieši trochu menej násilne, čo je vo veľa prípadoch  rozumné. Nájdu sa však aj také, kde by sa jej viac zišli Roseine rýchle nohy.
Zo začiatku mi dej pripadal strašne vlečúci a ťažko sa mi to vraví, ale aj nudný. Potom som si spomenula na to, kto je autorom tejto knihy a ihneď som sa ukľudnila, lebo som vedela, že to je určite len ticho pred búrkou. A aj sa tak stalo.
Veľkým plusom a prínosom bolo, že Richelle dokázala vytvoriť milostný trojuholník medzi Sydney a dvoma mužmi. Už len fakt, že by dievča ako Sydney mohlo mať niečo, čo i len z jedným mužom, je viac než nepravdepodobná a čuduj sa svet, hneď dvaja.
Vo všeobecnosti milostné trojuholníky nie sú u čitateľov veľmi obľúbené a aj tak sa vyskytujú vo väčšine príbehov. Tiež nie som ich fanúšik, ale tu mi vôbec nevadil. Pravdepodobne preto, lebo som vedela ktorý z nich nakoniec svoj boj o jej srdce vyhrá, alebo lepšie povedané, inú možnosť by som ani nedokázala akceptovať.
Sydney je úplne odlišná od Rose a aj jej pohľad na svet upírov a všetkého nadprirodzeného je úplne odlišný. Dáva to možnosť čitateľovi, pozrieť sa na tento skrytý svet pred obyčajnými ľudmi aj z inej stránky. Najmä, ak je to z pohľadu človeka, ktorého celý život učia, že všetko spojené z týmto svetom je zlé a skazené.
Ďalšiu vec, ktorá sa mi na tejto knihe páčila (odhliadnuc od toho, že to bolo celé skvelé) ako autorka dokázala do deja zakomponovať jednu z ústredných postáv VA a nie hoc akú, ale samotného pána úžasného, Dimitriho Belikova. Priznám sa, že keď sa tam z čista jasna objavil na konci prvej knihy, trochu ma to sklamalo. Bála som sa, že zatieni môjho miláčika Adriana. Dúfala som, že séria Pokrvné putá, bude mať len jedného lámača sŕdc a nie viacerých. Ešte k tomu tých, best of the best, Dimitri a Adrian. Už by tam chýbal len Jace a asi by som to nezvládla :) To už je ale iný príbeh. Podstatné je, že sa moje obavy nenaplnili. Dimitri tam bol ako vždy úžasný, ale nevyčnieval od ostatných. Zapadol do deja a splnil si svoju úlohu, ktorú v príbehu dostal.
Jill, Edie a zbytok Sydneynej "rodiny" výborne vypĺňali a oživovali dej a taktiež sa dobre postarali o to, aby Sydney mala stále čo riešiť. Nanešťastie to nebolo vždy príjemné.
Charaktery všetkých postáv sú dokonalo prepracované a ihneď sa vám dostanú pod kožu a máte pocit, akoby ste do tejto partičky  vampírikov a Sydney naozaj patrili.

Spin-off série sú niekedy veľmi nešťastným rozhodnutím autora, pretože sa stáva. že je to len zlá napodobenina pôvodného diela. Podobné pochybnosti sa ma zmocňovali, keď som sa púšťala do Pokrvných pút a nakoniec som dospela k záveru, že nikdy už nebudem podceňovať talent Richelle Mead. Pokrvné putá sú zo sveta morojov a strigojov, ale príbehovo úplne niekde inde ako VA. Tu sa nám otvára svet alchimistov, ktorý je možno ešte nebezpečnejší ako banda strigojov.  Každá kniha je zakaždým iná a ešte viac šokujúca. Zlatá lilie nebola iná. Do polovice knihy som sa neodvážila typnúť, akým smerom sa dej uberá, a čo bude hlavným problémom a zápletkou. Podozrenia boli na viacero postáv, to mi verte, ale nakoniec som bola aj tak  riadne prekvapená.

Adrian! Toho som si nechala až na koniec. Tento neskutočne sexi upír zaťal do mňa svoje zúbky hneď v druhom diely VA a odvtedy sa nepustil. Ten jeho sarkasticky humor...ách. Pravdou je, že v tejto knihe bolo toho humoru z jeho strany pomenej, ale za to prekvapil nečakanými, "normálnymi" a zmysluplnými výrokmi, pri ktorých mi liezol až mráz po chrbte. Asi nám chalanisko začal dospievať. Nehovoriac o tom konci, o ktorý sa nám Adrian so Sydney postarali. Dodnes nechápem, ako mohla mať autorka to srdce a takto to ukončiť. U Richelle už som si na to asi mohla zvyknúť. Stačí si spomenúť na koniec tretej časti VA. Vtedy som myslela, že sa asi zbláznim :D

Myslím, že už by stačilo tej chváli a ukončím tento článok, lebo takto by som mohla pokračovať ešte móóóc dlho.
Celú knihu by som zhodnotila ako výbornú a každému doporučujem, aj keď si myslím, že to určite nie je treba. Asi každý fanúšik VA to už má dávno za sebou, alebo ho to v blízkej dobe čaká. Tieto knihy sú niečo ako povinná literatúra v YA/fantasy.


Ešte troška ochutnávky, čo nás čaká nabudúce :D



decembra 14, 2012

Ocenenia blogerov 2012 ako ste ich ešte nevideli

Zo všetkých možných médií sa na nás valia ocenenia spevákov, hercov, či športovcov a ja vám tiež jedno teraz prinášam. My nie sme o nič horší ako oni a preto sme sa rozhodli v spolupráci s ÚSB jedno usporiadať. Po takom hojnom knižnom roku, si to každí jeden z nás zaslúži. Nemám pravdu?

Blogerská scéna na Slovensku je veľmi pestrá. Tento rok bol bohatý, nie len na knižné novinky, ale aj knižné blogy, preto je naozaj z čoho vyberať.(Ak by ste chceli zahlasovať za svoj obľúbený ČESKÝ blog, môžete tak urobiť TU).  Kategórií je dosť, aby ste svoje nominácie mohli rozdeliť medzi viacero blogov a neopakovať tak stále tie isté, aby tie nominácie boli naozaj pestré.

Keď už spomíname kategórie; tu sú:

Ňuchal ROKA (informátor roka)

- ten, kto prináša najviac noviniek -

VČELIČKA ROKA (aktivista/najoriginálnejší bloger)

- ten, kto je na blogu najviac aktívny a prichádza s novými, originálnymi nápadmi a témami -


SOVA ROKA (kritik roka)

- ten, kto vždy vypichne bez problémov to dobré i zlé -

OPIČIAK ROKA (zabávač/sarkastik)    

- ten, u koho na blogu sa nikdy nenudíte -  
          
PÁV ROKA (blog dizajn roka)

- ten, kto má povedľa vás najkrajší, alebo najzaujímavejší dizajn blogu -


       
                ZAJKO ROKA (nováčik roka)

               - ten, kto sa spomedzi nových blogerov dostal najviac do povedomia ostatných -

 SOBÍK ROKA (Santa roka)

- ten, kto usporiadal najviac súťaží a odmenil najviac čitateľov -


                  TIGER ROKA (absolútny víťaz)

                  - ten, kto získal najviac hlasov -
Však sú chutné? Za túto parádu ďakujeme Luc, ktorá nám urobila tieto úchvatné ikonky. Chceli sme byť trochu originálne pri tých oceneniach a myslím, že sa nám to podarilo, aj keď to nebolo vôbec ľahké. Musím sa priznať, že sme sa pri vymýšľaní témy a názvov so Stormy riadne zapotili, ale úspešne sme to zvládli a s konečným výsledkom som spokojná.

Ale aby ste nepovedali, že všetko sa tu točí len okolo blogerov, musím vám povedať, ak venujete chvíľu svojho času a zahlasujete za svoj obľúbený blog, máte šancu získať zaujímavé ceny. Neprezradím vám aké, ale ubezpečujem vás, že sa to naozaj oplatí. Taktiež aj víťazi daných kategórií sa môžu tešiť na nejakú tú odmenu.
Cupky, dupky, hlasovať už nám ostáva len pár dní, tak to nepremeškajte!
Hlasovať môžete vo formulári uvedeného nižšie.




decembra 13, 2012

Recenzia: E.Maguire - PHOENIX (Krásni mŕtvi 4)



Séria: Krási mŕtvi
Diel  : štvrtý (z celk. štyroch)

Ako to už býva, pri všetkých sériách, ak sa nám pomaly ale isto schyľujú ku koncu, človek očakáva veľkolepé finále v podobe nečakaných zvratov, uslzených srdcervúcich scén, veľkých návratov alebo nefalšovaných happyend-ov...
...Phoenix?? Bohužiaľ, o vyššie uvedené príklady ani zďaleka nezakopol!

Sériu ako takú som mala naozaj rada. Bola nenáročná a čítala sa veľmi ľahko. Oddychové fantasy s romantickou zápletkou s prvkami  detektívky a s hlavnou hrdinkou, pri ktorej si človek netrhal vlasy. Celé to išlo v jednej rovine až sa človek prepracoval k poslednému dielu, ktorý sa z tejto roviny nevyklonil. Aby ste ma správne pochopili, čo tým chcem vyjadriť ...
Ide o to, že Phonix ako posledný diel zo série,  ma sklamal z jedného jediného dôvodu, a to: nebol ničím odlišný od predchádzajúcich častí. Ba čo viac, zdal sa mi najmenej prepracovaný a najviac odfláknutý, akoby spisovateľka nevedela o čom má písať, iba jej pod zadkom horela uzávierka.

Vývoj udalostí bol veľmi predvídateľný, nič ma tam ako čitateľa neprekvapilo a preto som išla doslova slimačím tempom, pretože tomu chýbala iskra a zápal. Čo sa týka hlavných hrdinov, Darina ostala Darinou a z Phoenixa sa nám vykľul na môj vkus trošku sebec, nato, že je to z časti anjelsky tvor,  mi prišlo dosť čudné, že začal týmto smerom "vystrkovať rožky", a zrovna v poslednom diely.  Kniha sa väčšinu deja sústreďuje iba na ich vzťah (ak sa to dá vôbec nazvať vzťahom, keďže jeden z páru je už po smrti...) a ostatné veci tak išli viac do úzadia.  Napätie a elán z predchádzajúcich častí sa kamsi vytratili a nahradila ich menšia nuda. Autorka si vymyslela dejovú zápletku a jej spôsob rozuzlenia  a tento scenár použila v takmer rovnakom znení vo všetkých štyroch knihách. Ja to ako recept na kura na štyri spôsoby... sú to štyri rôzne menu, ale či už je s brusnicami alebo na víne, je to stále iba kura. 

Recenziu píšem neskoro po prečítaní, myslela som, že keď sa mi to prvotné sklamanie rozleží v hlave, budem mať na to objektívnejší názor, ale ani po mesiaci to zo mňa neopadlo.
Knihu by som ohodnotila na viac ako 2 *, pretože sa až tak nelíšila od ostatných častí, ale už len z dôvodu toho očakávania na poriadne zakončenie s veľkým "surprise",  ma sklamala a nemôžem dať inak.

Vydavateľstvu Fragment veľmi pekne ďakujeme za recenzný výtlačok. 

- Anndy - 

Viac Magnusa Banea...

Vypadá to tak, že čakanie na film City of Bones, ktorý má premiéru až v auguste na budúci rok, si budeme môcť vyplniť sériou poviedok o sexy čarodejníkovi Magnusovi (alias Krasomilovi), ktorý je jednou z hlavných postáv nielen série Mortal Instruments ale aj Infernal Devices. Na webe sa objavila správa, že tento projekt chystá Cassandra Clare v spolupráci s YA autorkami Sarah Rees Brennan a Maureen Johnson. Od februára 2013 bude v podobe e-booku každý mesiac vydaný jeden príbeh z cyklu "BANE CHRONICLES" až do očakávanej premiéry filmu. Tlačovej verzie všetkých príbehov sa dočkáme až v roku 2014... Tak čo?? Potešilo??

zdroj: EW

decembra 01, 2012

Poďme súťažiť

Tak čo, ste pripravený sa vyskúšať z Nástrojov smrteľníkov? Je december a prišiel čas zverejniť náš sľubovaný VÝHERNÝ kvíz.

Stále platia pravidlá, ktoré sme vám už napísali, ale pre oživenie ich ešte raz vypíšeme.
  • otázky budú len z prvého dielu série Mesto kostí
  • zapojiť sa môžu Slováci aj Česi
  • súťaž bude prebiehať celý december. Ukončenie bude presne 31.12.2012 (pondelok)
  • musíte byť GFC členovia blogu
Tento kvíz nám dal riadne zabrať. Prepisovali sme ho niekoľko krát, až kým sme sa nerozhodli pre túto formu. Otázok bude 10. Pôvodne ich malo byť omnoho viac, ale zhodli sme sa, že toto bude určite stačiť. Ale neradujte sa predčasne. Otázok je síce menej, ale sú o to ťažšie. Chceli sme, aby ste si tie výhry naozaj zaslúžili a trocha sa pri tom vyplňovaní zabavili pátraním po správnych odpovediach.
Otázky sú robené dvojakou formou. 
  1. výber z 3 možností, kde len jedna je správna
  2. správnu odpoveď budete musieť dopísať vy
Teraz niečo k výhercom. Sľubovali sme vám viac výhercov a to stále platí. Základ tvoria 2 výhercovia z dvoch prostých dôvodov -> blížia sa Vianoce a dôvod, ktorý nás najviac teší; blog oslavuje svoje prvé narodeniny.
Ak by ste chceli byť obdarovaní viacerí, aj s tým by sme vedeli niečo spraviť. Číslo našich nasledovateľov blogu sa blíži k stovke, preto sme sa rozhodli, že ak tú stovku prekročíte, budú výhercovia traja. Môže byť?
Hrať budete ako vždy o knihu podľa vlastného výberu. Plánovali sme použiť knihy, ktoré máme doma určené k  výhram, ale vy sami najlepšie viete, čo by ste si želali, preto si ich ešte na chvíľu odložíme.
Kniha, ktorú si vyberiete musí byť max. do 12 € alebo 400 Kč

Výhercov budeme kontaktovať na mail, ktorý si zvolili vo formulári a  taktiež budú zverejnení u nás na blogu. Ak nám do 72 hodín neodpovedia, budeme vyberať niekoho iného.

Na záver, už len veľa šťastia. Súťažiť môžete tu -> FORMULÁR

novembra 26, 2012

Niečo na pobavenie :D

Sľubovala som vám hlášky z 3. knihy zo série Hex Hall a tu ich máte. Nie sú určite všetky, lebo to by bolo nemožné a strašne zdĺhavé, ale snažila som sa vyberať tie naj a hlavne, aby neboli moc spoilerové. Tak dúfam, že sa zabavíte a vychutnáte si to ako ja.
Samozrejme tí, čo nečítali ani jeden diel z tejto série, čítať len na vlastné nebezpečie!


„Vypi to, neboj sa, pomôže ti to.“
„Tím, že ma to zabije? Jasné, hlava by ma nebolela, ale určite to má poriadne vedľajšie účinky.

„Nenávidíš ma za to?“
„To vieš, že nie. Teda, nadšená nie som. A vyhradzujem si právo na neskoršie záchvaty úzkosti. A úprimne, mami, teraz  som tak rada, že ťa vidím, že by mi bolo fuk, keby si bola ninja, ktorého poslali z budúcnosti zničiť dúhy a mačiatka.

„Vy máte kúzelné zrkadlo? To si mi mala povedať skôr,“ obrátila som sa k Izzy. „Je to o mnoho lepšie ako ostnaté drôty a bunkre. „

...technicky vzaté sú moja rodina. Z jednej strany démoni, z druhej lovci Prodigia. Nie je divu, že som tak vyšinutá.

„Tak ako si mám hovoriť?“
„Môžeš si hovoriť ako chceš.“
„Tak dobre. Princezná Sophie Skvelá.“

„Bastard, bastrad  v zrkadle, zložku o Hex Hall nájdem kde?“

„Vieš, dokážem vidieť viac než len budúcnosť a minulosť,“ ozval sa Torin.
„Vážne?“ listovala som papiere v doskách. „Vidíš aj prítomnosť? Pretože to ja tiež. Napríklad teraz vidím, že som v rozhádzanej izbe s totálnym mamľasom.“

To, čomu Brannickové  hovorili „stany“, boli vlastne skoro chaty.
„Páni, vypadajú ako by stan a chata mali deti. Stachata.“

„Ehm... Mercerová? Nevidel som ťa skoro mesiac.  Čakal som niečo akoˇ Ach Cross, moje životná láska, zmysel môjho života, toľko som túžila...ˇ

„Prepáč!“ zamával priesvitnými rukami. „Myslel som, že ti bude jasné že nie som duch, keď hovorím. Nechcel som ťa vyľakať, ale nie som mŕtvy! Môžeš do mňa prestať mlátiť?“
Zarazila som sa. „Ty to cítiš?“
„Nie, ale aj tak je nepríjemné, keď sa mi tvoja päsť rúti k tvári.“

„Mohli by sme ísť k Lough Bealach,“ navrhla Aislinn.
„To je nejaké miesto, alebo sa dusíš?“ opýtala som sa a Aislinn ma spražila pohľadom.

„Vyspím sa v lietadle. Stojím proti armáde démonov, neviem ako vás, ale mňa to desí ešte viac než čistenie zubných kanálikov a škola v sobotu dohromady.“

„Moje ružová Jenna,“ vzlykala som. „Ešte nikdy som nebola taká rada, že vidím upíra.“
Pritisla sa ku mne. „Ešte nikdy som nebola taká rada, že ma má v rukách démon.“

...všimla som si, že jej okolo krku visí nový kameň krvi, väčší a zdobenejší než ten predchádzajúci. „Áno, nový model,“ vysvetlovala. „Dostala som ho od Byrona. Prisahal, že je absolútne nerozbitný.“
Zdvihla som obočie. „Tiež je absolútne nevkusný, ale ak ťa ochráni, budiš.“

„Dôležitejšie teraz je prečo sme späť na Hex Hall?“
Jenna sa rozhliadla. „Niečo mi vraví, že to nebude kvôli triednemu zrazu.“
„Tiež ťa sem priviedlo to divné kúzelné tornádo?“
„Nie, priletela som sem ako netopier. Nová vec , ktorú som sa naučila od Byrona.“
„Haha,“ buchla som ju po ruke.
Usmiala sa. „Hej, tiež tornádo.

„Tiež ťa zalialo zlaté svetlo a pritiahlo ťa sem?“ pýtala som sa Archera.
„Hmm? Hej, hej, zlaté svetlo, a potom som si pripadal, ako by zo mňa niekto skladal orgiami. A potom bum, späť na Hex Hall.“

„Zhodneme sa všetci na tom, že toto je zatiaľ najväčší prúser, v akom sme sa kedy ocitli?“
„Súhlasím,“ pritakali obaja zároveň.
„Paráda. A má niekto z vás tušenie, čo s tým?“
„No, kúzla použiť nemôžeme,“ začal Archer.
„A keď skúsime utiecť, zožerie nás hmla,“ dodala Jenna.
„Takže nikto nemá žiaden plán?“
Jenna sa zaškerila. „Iný než sa schúli do klbka?“
„Hej, práve ma napadlo, že by som si vliezol oblečený do sprchy a plakal v kúte,“ pridal sa Archer.
„Super. Takže sa najprv všetci zrútime, a potom vymyslíme, ako sa odtiaľto dostať.“

„Hneď tam budem. Len sa tu chcem porozhliadať.“
„Prečo, chceš byť ešte deprimovanejšia?“
„Poznáš ma. Rada si sypem soľ do rán.“
„Tak dobre, bež sliediť.“

„Všetci tu ste za nesmierne dôležitým účelom.“
„Nebude to nič dobrého, čo?“ zašepkala Jenna.
„Možno je tým špeciálnym účelom ochutnávanie koláčikov,“ navrhla som. „Alebo budeme pásť jednorožce? To znie pravdepodobne, nie?“
Jenna sa na mňa zadívala. „Ty máš vážne strach, však?“

„Tak teraz vieme, čo plánujú,“ povedala Jenna. „A čo podnikneme my?“
„Zabránime tomu, všetkých zachránime a potom zmizneme z tohto ostrova. Potom by sme mohli usporiadať večierok. Oslávime, akí sme úžasní.“
„To znie dobre,“ drgol do mňa Archer ramenom.
„A máš poňatie, ako to urobíme?“
„Nie.“

„No tak, Mercerová. Ty, ja, pivnica. Ako by to mohlo dopadnúť zle?“

„Jéééé, ja som tvoje dievča?“
„Snažili sme sa navzájom zabiť, bojovali sme s ghúlmi a celkom dosť sme sa bozkávali. Stavím sa, že v niektorých kultúrach by sme už boli manželia.“

„Čo je?“
„Pozri sa na tie magické krámy.“
„Aha, to som mal robiť? Pretože ja si tu celú tú dobu kreslím do prachu srdiečka s našimi menami..“
„Moc vtipné.“

„Vieš, ostáva nám tu ešte aspoň pol hodina. Bola by škoda ten čas premárniť.“
„Na to zabudni, kámo.  S pivnicami, mlynmi a podzemím som skončila. Buď zámok, alebo nič.“
„A musí to byť naozajstný zámok, alebo by ti stačil taký ten nafukovací hrad?“
 
„To je...“
„Hej, krv,“ prikývla som.
„Strašidelné.“
„Chcela som povedať nechutné, ale strašidelné to je tiež.“

„V každom rohu je krv,“ zavolal Archer.
„Aspoň myslím, že je to krv. Na rozdiel od niektorých ľudí necítim potrebu do toho strkať prsty.“

„Mercerová?“ ozval sa nado mnou Archer. „Si v poriadku?“
„Hej, v pohode. Prečo sa pýtaš?“
„Pretože lapáš po dychu.“

„Podľa mojej skúsenosti nič dobré nežiari.“
„To nie je pravda. Plno skvelých vecí žiari. Napríklad svietiace tyčinky. Alebo trička, čo svietia v tme...“

„Elodie, keby som s tebou chcel hovoriť urobil by som seansu. Ale teraz chcem hovoriť so Sophiou, tak zmizni.“

„Všetkému sa vysmievaš. Všetko je pre teba len hra. Životné dielo môjho otca, záchrana našej rasy..“
„Poslaním vášho otca bolo zotročiť niekoľko puberťákov? Nie je divu, že ste sa vy dve tak podarili.“

„To nosíte každý deň podkolienky?“ zaškerila sa Izzy.
„Už to samo o sebe je dostatočný dôvod zrovnať to tam so zemou.“
„Len počkaj, keď tam budeme! To zistíš, aké utrpenie je mať vlnené oblečenie v horúčave. Budeš chcieť  potopiť celý ostrov.“
„Nie je to tak hrozné,“ prehodil Cal a Jenna vyprskla smiechom.
„Hej, to vraví chalan, ktorý nosí v auguste flanelové košele.“

„Ehm, haló? Upírka by si tiež zaslúžila trochu srandy.“
Archer na ňu žmurkol. „Vieš čo? Až sa vrátime z Karibiku, môže s tebou Sophie ísť do Transylvánie. Čo na to hovoríš?

Niektoré hlášky som musela upraviť, aby som nespoilerovala.


novembra 23, 2012

ČAROVNÁ SÉRIA


Madžgy v poslednej dobe blog trochu flákajú, ale už sa to pomaly snažíme dobiehať. Zahanbene priznávame, že sme už dva razy vynechali našu pravidelnú, alebo aspoň kedysi mesačnú Knižnú zoznamku.

Dnes sa zameriam na jednu z mojich naj sérií, plne nabitú tajomstiev, kúzel a nadprirodzených bytostí všetkého druhu. Už tušíte? Nie je to žiadna iná, ako HEX HALL!
Pri pohľade na školskú budovu mi behal mráz po chrbte. Nechápala som, ako sa niekto môže pozrieť na túto budovu, a a nezískať podozrenie, že jej študenti sú parta zrúdičiek.
Táto séria pre mňa spĺňa všetky kritéria, aby si ma získala. Prepracované postavy, chytľavý dej, nepredvídateľnosť, SARKASTICKÝ HUMOR a ARCHER.

Keď si pomyslím, ako som sa zo začiatku tejto sérií vyhýbala, lebo som si myslela, že to bude nejaká detská hlúposť, až mi je do plaču. Vyhnúť sa tejto sérií, by bola obrovská chyba, ktorú by som si ťažko odpúšťala.
Od prvých stránok, keď som začala čítať som vedela, že som sa mýlila. Všetky tri knihy, ktoré sériu Hex Hall tvoria, ma pri čítaní privádzali do extrémov. Vtipné hlášky ma nútili sa smiať, až mi slzy tiekli a zrazu prišiel zvrat a ja som ostala ako obarená. Smiech sa premenil na šok a niekoľko vynechaných úderov srdca a to všetko, počas jedného riadku. Možno malinko preháňam, skrátka, je to super.
„Archer nie je pekný,“ opravila ma. „Šteniatka sú pekné. Bábätká sú pekné. Ja som pekná. Archer Cross je na zožratie. A to nie som na chlapcov.“
Sophie je mladá čarodejnica, ktorá nezvláda svoje kúzla, preto je poslaná na zvláštnu školu Hecate Hall pre nadprirodzených. Tam sa začína jej príbeh, v ktorom sa dozvedá o svojom pôvode a svete bytostí, ktoré väčšina ľudí pozná len s vymyslených príbehov. Tiež tu spoznáva nových ľudí a medzi nimi aj najlepšiu kamarátku, ktorá je tak trochu upír, čo zbožňuje ružovú. K tomu sa primieša prvá láska, ktorá nebude až tak jednoduchá a bežná, ako u väčšiny. Ani tu nesmie chýbať milostný trojuholník, ktorý všetci nemáme radi, ale bez obáv, nebude to ten klasický prípad, kedy sa nebude vedieť rozhodnúť, ktorý je ten pravý. Našťastie, to Sophie bude celú dobu vedieť.Môže sa zdať, že to bude mať v novej škole ľahké, ale opak je pravdou. S jej novým  životom prichádza aj veľa problémov a "ľudí", ktorí ju budú chcieť zničiť.
Samozrejme, ako to chodí v YA knihách, bude len na mladej Sophie, aby dala všetko do priadku.

Ak máte radi viac akčnejšie knihy ako love story, toto je to pravé orechové. V príbehu o čarodejnici z Hex Hall sa nudiť určite nebudete, o čo sa postará dobrý dej a vtipné hlášky hlavných hrdinov. Pri tom všetkom, sa tu nájde čas aj na trocha lóóóóve, takže si príde na svoje každí.

Hex Hall tvoria tri knihy, ktoré už všetky vyšli u našich českých susedov. Tiež sa objavila na internete informácia, že autorka plánuje napísať aj spin-off sériu k Hex Hall. Pre fanúšikov ako som ja, to je ako dar z nebies :D
Ak ste sériu nečítali a mali ste o nej pochybnosti, tak šup, šup, zobrať knihu a čítať. Určite neoľutujete.
Ak by ste si chceli prečítať malú ochutnávku, čo vás v knihe čaká, u nás na blogu v Knižných hláškach  nájde hlášky z prvého dielu. O statné pribudnú neskôr, už sa na nich pracuje. Upozorňujem však, že môžu obsahovať spoilery, tak bacha. Hlášky z Hex Hall
„Tvoj obľúbený nápoj je írsky čaj tak, ako ti ho pripravuje tvoja matka. Keby to bola limonáda, našla by si v hrnčeku limonádu. Keby to bola čokoláda, napila by si sa čokolády.“
„Čo keby som mala rada pivo? Dala by ste mi pohár ľadového piva?“

Knihy:
1. Čarodějnice z Hex Hall
2. Démon z Hex Hall
3. Bitva o Hex Hall

novembra 22, 2012

RECENZIA: Krídla (Aprilynne Pikeová)

Anotácia: „KRÍDLA od Aprilynne Pikovej je pozoruhodný debut. Dôvtipnosti mytológie sa vyrovná len neobyčajný pôvab, s akým sa odvíja dej príbehu.“ – Stephenie Meyerová, autorka ságy Súmrak.

Tento výnimočný príbeh plný kúziel a intríg, lásky a nebezpečenstva navždy zmení všetko, čo ste si doteraz mysleli o vílach.
Otočila sa tvárou k zrkadlu a ako zhypnotizovaná upierala zrak na čudesné útvary, ktoré sa jej vznášali vedľa hlavy. Vyzerali skoro ako krídla.
Chvíľu stála v nemom úžase a s vyvalenými očami civela na svoj odraz v zrkadle. Nech už to bolo čokoľvek, ohromilo ju to svojou krásou.


V prvom rade by som chcela všetkých, ktorí knihu nečítali a chystajú sa na to upozorniť, aby sa neriadili anotáciou, pretože tá mi pripadala, akoby patrila k inej knihe. Kúzel minimum, intrigy som tam ani nepostrehla, alebo aspoň nie to, čo si ja pod pojmom intrigy predstavujem. Láska tam svojím spôsobom bola, ale len taká light. Jediné, čo sa v anotácií približuje realite, je nebezpečenstvo ktorého sme sa dočkali na konci a úplné iné a nové pojatie víl aké som doteraz počula.

Príbeh je o mladučkom pätnásť ročnom dievčati, ktoré práve zisťuje, že nie je tak celkom ľudská bytosť. Rodičia o tom samozrejme nič nevedia, pretože je adoptovaná a jediný kto jej pomáha sa s celou touto situáciu vysporiadať, je jej najlepší kamarát - miláčik dievčat s peknou tváričkou a možný kandidát na budúci milostný vzťah.

Lauren, je presne taká, aká by podľa mňa mala byť každá víla a to očarujúco krásna. Preto niet divu, že si ju okamžite všimne nie jeden chlapec a medzi nimi aj miláčik školy - neodolateľný David. To by bolo všetko v poriadku, keby mi David na začiatku nepripadal ako triedny pošuk. On bol prvý s kým sa Lauren v novej škole zoznámila a ja som stále čakala, kedy sa tam objaví ten pravý vyvolený a ono sa nakoniec ukáže, že už tam dávno je. A ja hlupaňa som naivne čakala, kedy do pána vyvoleného vrazí na školskej chodbe a bude z toho láska na prvý pohľad, alebo podobná klišoidná scéna ako celý ten príbeh, ale nič z toho.

Zachránila to až postava Tamaniho, ktorý bol tiež víla ako ona a ten, kto zasvätil Lauren do ich vílieho sveta. Tamani sa už viac podobal na môjho márne očakávaného pána vyvoleného, ale či bude mať na sladučkého Davida sa ešte uvidí. Tamani ma zaujal tým, že bol niečo ako víly muž - predsa len je to niečo lepšie než miláčik školy - a tiež  mal, ako taký, zmysel pre humor. A nesmiem zabudnúť, bol to bojovník odhodlaný za Lauren položiť život. No, čo viac by sme si my dievčatá ešte mohli priať :D
Ako dej plynul a Lauren mala hneď dvoch kamarátov, zhodou okolností dvoch chlapcov so sexi kukučom, prišla jedna "nečakaná" vec a to milostný trojuholník. Koho si len vybrať, to je otázka?

Príde vám to ako klišé, alebo príbeh čo ste už čítali. Áno? Niet divu, ono to tak aj je. Tiež som od začiatku krútila nad tou tuctovou záležitosťou hlavu, ale možno sa mi budete diviť, bolo to celkom dobré a ako celok s tou vílou atmosférou to fungovalo.
Na to, prečo sa mi kniha páčila, mám jedno veľmi jednoduché vysvetlenie. Dostalo ma to originálne pojatie víl a ich sveta. Nič také som doteraz nepočula. Preto som bola zvedavá, čo s tým zaujímavým námetom autorka vykúzli. A keď sme pri tých kúzlach, autorka mohla do deja zakomponovať viac mágie a kúzel, ktoré k vílam neodmysliteľne patria a tým by ho aj oživila.
Oživila myslím preto, lebo sa tam skoro celú dobu nič extra nedialo, až ku koncu som sa trochu prebrala, keď nastal zvrat a z vlečúceho sa príbehu, išlo naozaj o život a nie len o jeden.

Na môj vkus je kniha príliš detinská a doporučila by som ju skôr pre mladších čitateľov. Koniec koncov, im určená aj je, to len ja si stále neuvedomujem, že už dlho nie som násťročná. Preto, keď to zoberiem z toho širokého uhlu pohľadu, kniha je dobrá a stojí za prečítanie.
Ak aj vy patríte k tým starším čitateľom, ktorí sa stále cítia akoby mali sladkých 16 a radi čítajú o naivných prvých láskach, toto je presný prototyp toho, čo potrebujete. Ak však máte radi zaľúbené príbehy so všetkým, čo k tomu patrí a plné napätia, to si radšej nechajte zájsť chuť. Tu sa ďalej ako k puse nedopracujete, aj keby moc chcete.

Túto knihu, by som zhodnotila ako peknú rozprávku na dobrú noc. Keď vás nebude baviť, aspoň vás môže príjemné uspať. Kniha sa dobre a ľahko číta, lebo je veľmi jednoducho písaná a môžete sa pri nej výborne odreagovať a nad ničím nerozmýšľať. O tom, že kniha je veľmi jednoduchá svedčí aj fakt, že ja som to prečítala pred pár dňami a teraz, keď som išla písať tento článok som zistila, že si vôbec nepamätám ani ako sa volali hlavné postavy.

Hodnotím ju teda 3* , ale s tým, že beriem do úvahy, pre akú kategóriu je podľa mňa určená. :D

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...