Hlášky z Chain Reaction (Simone Elkeles)

Samozrejme ako vždy upozorňujem, že v tomto článku sa vyskytujú aj spoilery. Preto čítať len na vlastné nebezpečie! :)

„Nerád vám zdeľujem tu novinu ľudia,“ volám na nich dole, keď sa nado mnou objaví špička hadej hlavy a potom sa plazí späť do svojho úkrytu. „Ale práve ma pohryzol had.“

„Ako vypadal?“ volá na mňa Jamie. „Bol pruhovaný?“

„Jediné čo som videl, bola špička jeho hlavy, nehodlám sa vracať hore a lepšie sa pozrieť.“

„Drž kurva hubu, Jack!“ zakričal som. „Hady nemajú zasrané nohy, tak ako ma malo napadnúť, že sa tu bude jeden schovávať v zatratenej medzere v skale, desať stop pod vrcholom?“

„Cítiš sa normálne?“

„Had mi práve prekusol kožu svojimi tesákmi, Brook, samozrejme že sa necítim normálne.“

„Tak sa nechovaj ako on. Za dva týždne sa budem ženiť. Dva týždne, Luis. Posledná vec, čo potrebujem je, aby jeden z mojich bratov spadol zo zasraného útesu a zabil sa.“

„Technicky to nebol útes,“ hovorím mu. „A pravdepodobnosť kusnutia hadom pri výstupe je...“

„Daj mi pokoj,“ odsekne. „Nepotrebujem štatistiky, Luis. Potrebujem svojho brata na svadbe.“

„Samozrejme,“ hovorí. „ Ale nemyslím si, že budeš šťastný, keď tvoja matka vojde do miestnosti a uvidí svojho pätnásťročného syna, uprostred jeho vlastného háremu. Vieš aká je ochranárska, Luis.

„Berieš život príliš vážne,“ hovorím, keď okolo neho prechádzam. „ Nie som už tvoj malý braček, Alex. Poznáš to dievča, Brook, čo mi priniesla koláčiky? Ani ona už nie je nevinná. A chceš vedieť ako to viem?“

„Prepáč brácho,“ hovorí Carlos. „Bol som od Kiary preč deväť mesiacov. Nebudem svoju hotelovú izbu zdieľať s nikým iným, okrem nej. Okrem toho, tvoja panenská nevesta bude chcieť naplniť manželstvo.“

„Blbec, rozprávaj anglicky,“ hovorí. „ Toto nie je Mexiko.“

„Prepáč, myslel som že si Mexičanka.“

Môže tvrdiť, že je čistokrvná Američanka, ale ja by som stavil ľavé vajce, že jej v jej odvážnych žilách koluje Mexická krv.

„Fuj, si jeden z tých týpkov, ktorý flirtujú a usmievajú sa len aby dievča dostali, potom tu chuderku kopnú do zadku, keď to najmenej čaká.“

„Ah, takže si o mne už počula?“ pýtam sa a žmurknem na ňu.

Poznám ako sa chlap chová, keď flirtuje s dievčaťom, pretože to robím v jednom kuse. Nemám pochýb o tom, že náš sused/ prenajímateľ/ policajt balí moju mamu. Ako toto budem do riti vysvetľovať jednému zo svojich bratov.?

„Dúfam, že nikdy nepôjdeš do Disney Worldu,“ hovorí mi Derek. „Pravdepodobne by si všetkým deťom nahovorila, že Mickey Mouse je len chlap v kostýme.“

„Si stále naštvaná, pretože sme tú noc nikdy nedotiahli? Nemusela si mi kradnúť oblečenie, aby si sa mohla pozrieť na moju výbavu, vieš.“

„To je v pohode,“ hovorím snobovi, ale myslela som si, dieťa? Ten blbec je v mojom veku, na viac sa volá Hunter a proste mi povie dieťa. Neuveriteľné.

Luis sa pozrie na našu učiteľku a hovorí, „Aby som bol úprimný paní P., úplne na to seriem.“

„Do riti, brácho. Je to hlboké. Alex, stavil by som sa, že si bol jediný magor v tejto rodine, ale mýlil som sa. Luis ťa porazí, s rukami za chrbtom.“

„Aby som bol úprimný, Elena,“ hovorí Carlos, keď ho pobozkala na tvár a nechala tam veľkú červenú značku rúžu. „Čo si prišla, nič ma nebolí. Si zábavnejšia než televízia a účinnejšia než Vicodin.“

Odpovedám Carlosovi, „Som Američanka viac než Mexičanka. Záleží na tom?“

„Iba ak popieraš svoje dedičstvo. Nechceme miešať kultúry, vieš?“

Ticho sa modlím, aby nespomenula, že som dala Luisovi kolenom do gulí na tanečnom parkete. Tento incident by som teraz radšej nevyťahovala. Carlos toto moje pošmyknutie nenechá na pokoji. Zdvihne mu to náladu. „Ach, áno! Nikki, nebola si tá, čo nakopala Luisa do....“

„Nechcem s tebou mať sex,“ vyhŕkne.

Jej slova zadusí moje libido ako vedro vody vyliaté na oheň plný testosterónu. Myslím, že aj môj penis sa krúti na protest. „Ako nikdy?“ pýtam sa.

Držím Paca, Keď ku mne prišla Mariana s partiou svojich kamarátiek. „Roztomilé dieťa.“ Hovorí.

Paco je totálny magnet na dievčatá. Baví sa s nimi a dokonca hovorí Mariane „chica“ ako hovorí Alex Brittany. Vlaste to znie skôr ako cha-cha a dievčatá to berú ako strašne smiešne. Páni, to dieťa naozaj vie ako flirtovať s kočkami. Môj synovec, je v tomto ohľade pokrokový, ale čo iného by som mohol očakávať od Fuentesa.

„Nie je to srandovné. Flirtoval si s ňou.“

„Ja nie. To Paco. Neviem, či môžeš obviňovať dieťa, ktorému nie sú ani dva roky.“

„Ako hlboko máme kopať?“ volá na nás.

„Ja neviem,“ Hovorí jej Alex. „Počítam, že nie moc hlboko, pretože Carlos bol dieťa, ktoré nenávidelo keď sa zapotilo.“

„Radi sa hádame,“ hovorí Carlos. „Je to jedna z dvoch vecí, ktoré nám idú najlepšie. Správne, mamacita?“

„Sú tvoji bratia súťaživí?“

„Povedzme, že mám podozrenie, že Carlos začal trénovať už pred mesiacom, zatiaľ čo bol v zámorí. Alex vždy vyhral, ale teraz keď budeme hrať vo dvojiciach, myslím že máme dobrú šancu celú tú vec vyhrať. Brittany je úplný amatér, keď príde na silu.“

„Čo môžeš vyhrať?“

„Právo sa vychvaľovať.“ Pokrčí ramenami. „To je trochu väčší problém mojej rodiny.“

„Nebudem hrať niečo, čo sa volá Nohavičkové hody,“ vykrikuje Brittany. „Viem, že si mi vysvetlil čo to znamená, ale znie to hrozne.“ Zakrýva Pacovi uši. „A naozaj nechcem, aby to hovoril Paco.“

Carlos pretočí oči. „ Brittany, presuň sem svoju bohatú prdel, prosím a prekusni to. Hráš. A keď bude môj synovec dosť starý, nebude to len hovoriť, ale bude to aj hrať. Je to Fuentesovská tradícia.“

Zdvihne ľavú ruku a ukáže mu prst bez prsteňa. „Stále slobodný!“ hovorí sarkastický, napodobňujúc ho. „Robíš si zo mňa srandu?“

„Čo?“ hovorí bezradne. „ Je to pravda. Čo by si chcela aby som urobil, klamal jej?“

„Nie, chcela som aby ste k sebe pritlačili telá a tlačili sa proti sebe tak, ako ste to robili.“

„Netlačil som sa na ňu. Bolo to len nevinné objatie na rozlúčku.“

„N-n-nevinné? Zlato, toto objatie bolo čokoľvek, len nie nevinné.“

„Chcel som to pre teba urobiť zvláštne, ale čo teraz do riti... možno bude dobre, keď to urobím teraz.“

Carlos sa zhlboka nadýchol. „Vezmi si ma, Kiara,“ vysype zo seba pred všetkými.

„Prečo?“ pýta sa, vyzýva ho.

„Pretože ťa milujem,“ hovorí, prichádza k nej a kľakne si na jedno koleno, zatiaľ čo berie jej ruku do svojej. „A chcem vedľa teba každú noc zaspávať a budiť sa každé ráno pohľadom na tvoju tvár, chcem aby si bola matka mojich detí, chcem s tebou opravovať auta a jesť tvoje mizerné tofu tacos, o ktorom si myslíš, že je Mexické. Chcem s tebou liezť po horách a nechať sa od teba vyzývať, chcem sa s tebou hádať, len preto, aby sme potom mali bláznivý, divoký, uzmierovací sex. Vezmi si ma, pretože bez teba by som bol šesť stop pod zemou...a pretože milujem tvoju rodinu, ako by bola moja vlastná... a pretože si môj najlepší priateľ a chcem s tebou zostarnúť.“ Začína slziť a je to šokujúce, pretože som ho nikdy nevidel plakať. „Vezmi si ma Kiara Westfordová, pretože keď ma postrelili, jediná vec, na ktorú som myslel bolo, že sa chcem vrátiť späť sem a urobiť z teba svoju ženu. Povedz áno, chica.“

„Ach, prosím ťa. Hovoríš také úbohosti. Nechcel som ju kvôli nejakej odvete proti tebe. Bolo tu pár vlámačiek v susedstve, potrebujeme dobrého strážcu.“

„Ona je slepá, Luis!“ kričím. „Nemôže nič vidieť. Ani si nemyslím, že môže štekať. Granny je jednou nohou v hrobe.

„Máte niečo okolo šestnásť rokov, než bude môj synovec Paco vo vašej triede.“

„Aké sú šance, že bude mať viac záujmu o moje vyučovanie, než o dievčatá?“ reaguje.

„Dosť malé,“ odpovedá Luis, keď mi dáva ruku okolo pasu. „Je to Fuentes, vo všetkých smeroch.“

Aj tentoraz sa ospravedlňujem, ak ste si tu nenašli svoju obľúbenú hlášku alebo výrok, ale naozaj sa to nedá všetko vypísať, pretože to by som sem mohla dať rovno celú knihu.

Neverím :D

Neviem, čo sa stalo slovenským televíziám, ale už bolo na čase. Konečne sa ako tak rozbehli a začali dávať aj novšie seriály pre mladých a nie len to isté dookola. Pred chvíľou som zazrela reklamu na Markíze, že od 13. mája sa môžeme tešiť na Klamárky (Pretty Little Liars). Tie nám totiž nahradia Upírske denníky, ktoré sa už pomaly, ale isto končia a tretia séria určite tak skoro nebude.
Aj keď som tento seriál už videla, (niekoľko krát) rada si ho pozriem znova a tentoraz pre zmenu aj v rodnom jazyku. A čo vy? Budete to tiež sledovať?
Hrozne som zvedavá na ten dabing, čo budú mať dievčatá. Na jednej strane sa teším a na druhej mám veľké obavy.

Recenzia: Chain Reaction - Simone Elkeles

Anotácia:

Rovnako ako jeho bratia, aj Luis Fuentes rád príma výzvy, či už sa jedná o šplhanie po skalách Rocky Mountains alebo snívanie o budúcnosti, ako astronaut, Luis neustále hľadá ďalšie vzrušenie. Nikki Cruz žije svoj život podľa určitých pravidiel – neverí chlapcovi, ktorý hovorí: "Milujem ťa", chalani klamú, pre ich vlastné zámery, a nikdy nerandí s nikým z južnej strany Fairfieldu. Potom stretne Luisa na svadbe jeho brata Alexa, a zrazu je v pokušení porušiť všetky svoje pravidlá.

Získanie Nikki sa stane pre Luisa najväčšou výzvou, až kým sa neocitne v spoločnosti hlavy gangu, ktorý takmer zničil život jeho bratov. Budú Luisove city k Nikki stačiť natoľko, aby ho zastavili vstúpiť do temného sveta plného násilia, ktorý sa môže ukázať ako najväčšia výzva?

Chain Reaction je záverečný tretí diel úspešnej trilógie Perfect Chemistry, ktorej každý diel je zameraný na život jedného z bratov Fuentesovcov. Po prvých dvoch knihách som nečakala žiadne prekvapenie, v podobe originality príbehu, ale zistila som, že som sa poriadne zmýlila. Simone Elkeles sa opäť pohrala so svojou skvelou predstavivosťou, aby nás mohla zoznámiť s tretím a zároveň najmladším Fuentesom.  

Už len Luisove priezvisko zaručuje to, že sa pri čítaní rozhodne nebudete nudiť. Aj keď narozdiel od predošlých dielov, tu bolo toho vtipu pomenej a celý dej bol zameraný skôr na riešenie problémov vo vzťahoch a daných situácií, na jeho kvalite sa to rozhodne neprejavilo. Pravidlá, na ktoré sme boli od Simone zvyknutí sa trošku zmenili, čo si človek môže všimnúť už po prečítaní prvých kapitol. Dejovo sa znova ocitneme v meste Fairfield, takže nie je žiadnym prekvapením, že na scénu opäť vystupuje nebezpečný gang Latino Blood, ktorý svoju pozornosť tentokrát zameria na nešťastného Luisa. Rovnako tu vystupujú postavy z predošlých dielov, ktoré predstavujú skvelé osvieženie pri čítaní a príjemne tak dotvárajú celý príbeh. 

Aj keď si u mňa prvé miesto stále drží Carlos a jeho Rules of Attraction, Luisov príbeh ma pohltil o trošku viac. Bol menej predvídateľný a mal viac prekvapivých momentov, že som sa niekedy pristihla s otvorenou hubou. Číta sa to prakticky samo!

Nebudem sa moc rozpisovať, pretože recenzie na prvé dva diely nájdete u nás na blogu, a tí z vás, ktorí ste čítali Perfect Chemistry a Rules of Attraction, nebudete trojkou určite sklamaní. Čaká vás rovnako napínavý príbeh, skvelý humor, romantická zápletka, ktorá vás rýchlo vtiahne do deja a samozrejme sa môžete tešiť na fuentesovskú jedinečnú auru, ktorá vás bude obklopovať po celý čas.

Po prečítaní celej série som si položila otázku: ako je možné, že mi chýbajú osoby, ktoré v podstate ani neexistujú...? No, pri tejto bratskej trojke sa to stane veľmi jednoducho. Každý jeden z nich bol svojim spôsobom iný, a pritom mali všetci traja TO čarovné vyžarovanie, pre ktoré som si ich neskutočne zamilovala!

Hodnotenie 4/5* (Pretože Carlos je Carlos...:-D) 

- Anndy -

Jedna a dosť!!!

Nad týmto problémom som uvažovala už nejakú dobu, ale nijak extra som to neriešila, až dnes. Že neviete, o čom meliem? Tak ja začnem pekne od začiatku. Dávnejšie, keď som čítala Výnimočnú od Kristin Cashore v českom jazyku, som si následne chcela prečítať Ohnivú, tiež v češtine a v tú chvíľu som dočítala. Narazila som na menší problém. V češtine je vydaný len prvý diel. Našťastie u nás, sú vydané oba diely. A tu sa konečne dostávam k jadru veci.

Prečo vydavateľstvo, ktoré vydá prvý diel nejakej série, nepokračuje aj ostatnými knihami? Keď sa už raz rozhodnem vydávať SÉRIU, musím rátať s tým, že to bude viac, než len jedna kniha. Ako to máme chápať mi čitatelia, keď si kúpime nejakú knihu, ktorá ma pokračovanie a tešíte sa naň až si ho prečítate a po asi dvojročnej prestávke si uvedomíte, že ešte stále to nevyšlo, vtedy vám začne blikať kontrolka, že asi niečo nie je v poriadku. A to sa zrovna stalo mne.
Pred nejakou dobou, som si všimla, že v Čechách už vyšlo Proroctvo sestier 2 a u nás stále nič. Tak som napísala do vydavateľstva a opýtala som sa, kde je problém. Zhodou okolností, toto vydavateľstvo vydalo aj iné dva tituly, ku ktorým postrádam pokračovania. A to Meg Cabotová - Nenásytná 2 a Gayle Formanová - Ak zostanem 2. No a neuveríte čo mi napísali.

Meg Cabotova – zatial neplanujeme dalsie diely, ale casom mozno. Nove serie tiez zatial nie.

Michella Zink – zial, bude k dispozicii len cesky predklad druhej knihy od vydavatelstva Euromedia

Ak zostanem – druhy diel zial tiez neplanjeme vydat.

Toto je skopírovaný originál mailu!


Čo mám k tomu dodať? Vraj je k dispozícií český preklad! WTF?! To že sa nechystá Ak zostanem 2, mi až tak neprekáža, lebo to na seba nenadväzuje, ale tú Meg Cabotovú, by veru mohli. Či aj to si mám počkať na našich českých susedov? No nič, na záver len toľko, idem si ja objednať Strážkyně brány v češtine. A asi  sa začnem pri kupovaní novej knihy pýtať, či plánujú aj pokračovanie, aby som vedela, či sa mi to vôbec oplatí kupovať.


To je odo mňa na dnes všetko a veľmi rada si prečítam vaše názory a skúsenosti s týmto problémom.


Zdraví Munkiki ;D

Rozkošný malý lovec...:-D

    Jednoducho som neodolala...:-D MALÝ JACE A JEHO SOKOL

Túto krásu má na svedomí jedna sedemnásťročná Kanaďanka Lazy-Afternoons, ktorej výtvory nájdete na stránkach DevianArtu...

Recenzia: Incarnate - Jodi Meadows

Na začiatku recenzie by som chcela v prvom rade spomenúť, že s knihou ako je Incarnate som sa ešte nestretla. Na knižnom trhu sa objavujú rôzne diela rôznych žánrov. Vo veľa prípadoch, hlavne čo sa fantasy týka, sa podstata príbehov od seba až tak neodlišuje. Máme tu nadprirodzené bytosti všelijakého možného druhu a sem tam sa tu objaví niečo nové. Ale v konečnom dôsledku sa neustále točíme v jednom začarovanom kruhu. Hlavný rozdiel týchto diel spočíva v autorovi, ktorý z tohto opakujúceho sa stereotypu urobí niečo neskutočné a výnimočné, čo vás chytí za srdce.

Aby ste vedeli, o čom to tu točím, pomaly sa dostávam k pointe...

Jodi Meadows so svojou knihou Incarnate dokázala, že ľudská fantázia je naozaj neobmedzená a obohatila fantasy žáner o nový smer. A keďže je to jej prvotina, o to viac je to obdivuhodné. Príbeh je veľmi originálny a pre mňa to bola príjemná zmena.

Ľudia s dušami tisíce rokov starými, ktorí umierali a následne sa rodili do novej generácie. Pričom si všetky svoje predchádzajúce životy pamätali, rovnako ako poznali každú dušu medzi sebou.  Až raz, sa jedna duša nevrátila a nahradila ju celkom nová.

Ana je dievča, ktoré žije osemnásť rokov s vedomím, že niekoho pripravila svojím narodením o život. Nepozná dôvod tejto “chyby“, rovnako ako nikto iný. Vyrastá s matkou,  ktorá ju za túto skutočnosť nenávidí, a všetci ľudia, s ktorými prišla do kontaktu (a bolo ich pekelne málo) jej dávajú pociťovať rovnaké pohŕdanie. Tak si viete predstaviť, že to chuderka nemá vôbec ľahké.

Nachádzame sa v dobe... ? Prisahám Bohu, že netuším akej!

Pri čítaní som si predstavovala prírodné prostredie, lesy, lúky a medzitým domy, aspoň tak bolo opisované miesto, kde Ana vyrastala so svojou matkou. Túlať sa sám po tomto zvláštnom svete je dosť nebezpečné, keďže môžete naraziť na takzvané sylfy alebo drakov. Ale na druhej strane sa tu nachádzajú všelijaké technické vymoženosti a ľudia využívajú ako dopravné prostriedky obyčajné autá a používajú počítače.

Takže si viete predstaviť moju zmätenosť nad touto dobou...

Hlavná podstata príbehu je REINKARNÁCIA, okolo ktorej sa to celé rozvíja. Ale príbeh je predovšetkým zameraný na Aninu postavu, ktorá sa rozhodne opustiť svoju matku a vydať sa do sveta hľadať odpovede na otázky, ktoré jej doteraz nebol nikto schopný zodpovedať.

Na svojej ceste spoznáva Sama, ktorý jej pri jednej príležitosti zachráni život a rozhodne sa pokračovať s ním, pretože si uvedomí, že sama by nikdy neprežila. Sam jej nezištne pomáha a Ana je jeho pomocou poriadne zmätená. Celý život jej matka vtĺkala do hlavy, že je bez duše a pri ňom začína zisťovať, že to nemusí byť celkom pravda.

Zdroj obrázkov: deviantart

Vzťah, ktorí mali medzi sebou títo dvaja bol neskutočne krásny. Jeho priebeh bol prirodzený a nenútený. Pomaly poznávali jeden druhého a začínali sa navzájom potrebovať. Bolo to také jednoduché a nežné, že to proste išlo samo.

Ich príbeh ma tak pohltil, že som sa nepozastavovala ani nad samotnou reinkarnáciou, ktorá tu hrala hlavnú rolu. Neviem si predstaviť, že by človek mohol prežívať jeden život za druhým. A to zakaždým v inom tele (nehladne na pohlavie!) a ešte k tomu si všetky predošlé pamätať. A čo je najdôležitejšie, pamätať si navyše každú vlastnú smrť! Brrr....

Odhliadnuc od toho a od naozaj dojímavého vzťahu Any a Sama, sa v knihe odvíjal veľmi zaujímavý dej, ktorý bol záhadný a tajuplný. Na každom rohu číhalo nebezpečenstvo, a nie vždy malo zvieraciu

podobu. Nepriateľ sa počas celej doby skrýval, aby to mohol na konci hlavným hrdinom poriadne zavariť a samotný príbeh pekne zamotať.

Incarnate je prvá kniha trilógie s názvom Newsoul a jeho druhé pokračovanie sa chystá v USA na rok 2013. U nás alebo v Čechách sa zatiaľ neplánuje jeho preklad. Ale stále môžeme dúfať, ako aj pri iných skvelých knihách... :-D

HODNOTENIE 5*

- Anndy -

Iba pre vás ... :)

Ľudkovia zlatí, velice ste nás potešili vašimi reakciami na náš prvý pokus o kvíz a rozhodli sme sa, že takéto kvízy sa budú na našom blogu objavovať častejšie, aby ste si mohli overiť svoje čitateľské znalosti, či už všeobecné, alebo z určitých sérií. Tento úžasný úspech kvízu nás teší hneď z dvoch dôvodov. Prvý a najdôležitejší, že ste si našli kúsok svojho času a vyplnili ho. Druhý, len pán Boh vie, čo nám to dalo práce zhotoviť tento kvíz a dostať ho na blog. Každé jedno vaše vyplnenie je skvelá satisfakcia za tú námahu. Teraz, keď tak na to spätne pozerám, tak si trieskam hlavu o stenu aké je to ľahké. Nuž, každý sa nejako učíme, no nie? :D

Si knižný expert... alebo amatér?

Ďalší útržok z "Mesta stratených duší"...

... jeho vydanie sa nezadržateľne blíži a Cassandra nám po ceste k nemu hádže malé ochutnávky. Aj keď som za každú z nich veľmi rada, zároveň ma to pomaly zabíja...:-(

Úsmev vytiahol kútik Jaceových úst. "Nenávidím kačice. Neviem prečo. Jednoducho je to tak odjakživa."

... hehe, no ty možno nevieš, ale my dôvod poznáme. Rodinné gény, ako sa hovorí: krv nie je voda!
PS: veľmi by ma zaujímalo, v akej súvislosti alebo skôr udalosti vypustil toto z úst :-D  
 

Recenzia: Summer (Krásni a mŕtvi) - Eden Maguire

Tretí diel z celkových štyroch...

Prvé dve knihy zo série boli veľmi zaujímavé a originálne. Pripadali mi ako také fantasy detektívky s prvkami tajomna a romantiky. Ani tretia kniha nepoľavila na svojej kvalite, ba čo viac, mám taký pocit, že sa dostala do vedenia. Krásni a Mŕtvi patria medzi tie šťastnejšie knižné série, ktorých dejová línia každým ďalším pokračovaním stúpa. Čitateľa tak udržuje v napätí a jediné po čom túži po jeho prečítaní, je držať nasledujúci diel konečne vo svojich rukách.

Hlavná hrdinka, Darina, má pred sebou opäť neľahkú úlohu, a to, vyriešiť záhadnú vraždu jednej zo študentiek Ellertonskej strednej, Summer Madisonovej, ktorú neznámi páchateľ zastrelil v obchodnom centre.  Darina sa stále nedokáže zmieriť s udalosťami, ktoré ju pripravili o blízkych ľudí a hlavne o jej milovaného priateľa Phoenixa.

Napriek tomu mi v tejto tretej knihe pripadala viac dospelá a citovo vyspelejšia ako v predchádzajúcich dvoch dielach.  Jej činy boli uváženejšie a do nebezpečenstva sa nevrhala tak bezhlavo. Aj samotný príbeh bol iný, keďže na rozdiel od Jonasa a Arizony, bola Summer jej veľmi dobrá priateľka. Miestami to bolo pre ňu viac bolestivé a ja som s ňou súcítila. V tejto malej knižke sa ukrýva naozaj obrovské množstvo silných emócií, až sa začnete báť obrátiť nasledovnú stránku, čo si pre nás autorka zase pripravila. Veci sa dejú veľmi rýchlo a nie sú tu žiadne hluché miesta, ktoré by ma nebavili.

Takisto tu bol jeden moment (samozrejme, okrem iných), ktorý ma naozaj prekvapil, a pri ktorom som sa doslova zasekla s otvorenými ústami a slzami na krajíčku. Aj keď ide o záhadné a nevyriešené vraždy, a človek by mal čakať naozaj všeličo, týmto dejovým zvratom ma autorka dostala a zároveň opäť presvedčila o svojich kvalitách. Nebojí sa do príbehu vsunúť prvky, ktoré mnohých nemilo prekvapia ale dielu tak dodajú nový smer.

Kniha Summer je u mňa zatiaľ tá naj-emocionálnejšia zo všetkých troch príbehov. Ak máte za sebou Jonasa a Arizonu, určite vás Summer nesklame a chytí vás za srdce. Budete sa rovnako ako ja tešiť na štvrté a zároveň posledné pokračovanie s názvom Phoenix, ktoré ukončí púť krásnych mŕtvych.

Moje hodnotenie je 5* a taktiež by som sa chcela veľmi poďakovať vydavateľstvu FRAGMENT za poskytnutie recenzného výtlačku.

- Anndy -

KNIŽNÍ DETEKTÍVI

Jedna skvelá blogerka, ktorú určite všetci dobre poznáte, prišla (opäť) so skvelým nápadom a to Knižní detektívi. Samozrejme,  nie je nik iný ako Judit z My Alternative World of Books. Viac o tomto projekte sa dozviete TU. 
Neváhali sme ani sekundu, že sa zapojíme. Nemuseli sme ani rozmýšľať o akom kníhkupectve napíšeme. Bolo to naše staré, dobre známe kníhkupectvo, ktoré máme tak "rady".  Jedno pekné popoludnie, sme tam spolu zašli a samozrejme nás kníhkupectvo (ne)sklamalo. Všade ten obrovský CHAOS. A ako to celé dopadlo, si môžete prečítať sami. Náš príspevok, pardon, príspevok Anndy, zverejnila už spomínaná Judit, ale dovolili sme si ho uverejniť aj na našom blogu.
Dúfam, že sa vám príspevok bude páčiť a verím, že aj vy máte mnoho zážitkov, o ktoré by stálo za to, sa podeliť. Tak smelo do toho!
Prajem príjemné čítanie. Vitajte v naj... kníhkupectve!

Určite každý z vás pozná ten pocit blaženosti, keď vstúpite do kníhkupectva. Ste obklopení poličkami plných kníh, vnímate ich vôňu a rôznorodosť. Na pár okamžikov ste jednoducho omámení a šťastní.

No napriek tomu existujú aj také, ktoré sa tomuto statusu ani zďaleka nepribližujú. Ja pochádzam z malého mesta, v ktorom, bohužiaľ, kníhkupectvo nenájdete. Zato tu máme asi milión reštaurácií. (Veď načo sa vzdelávať – treba jesť!)

Preto často navštevujem väčšie mesto, ktoré mám za rohom, a v ktorom sa hneď na začiatku nachádza jedno nemenované obchodné centrum a v ňom také malinkaté kníhkupectvo. Síce malé na rozlohu, zato obrovské na rozčúlenie!

Hneď pri vstupe vás privíta “milá“ obsluha, v podobe predavačky, ktorej nestojíte ani za to, aby odtrhla zrak od rozčítaného časopisu. Som pre ňu akýsi rušivý element, otravná položka na jej dlhom zozname nič nerobenia za celú pracovnú smenu. V tomto konkrétnom kníhkupectve sa striedajú dve, ale rozdiel nie je viditeľný, akoby ten nezáujem mali v náplni práce. Takže, toto je pre mňa prvá facka, ale čo už, som tu predsa len kvôli knihám, nie?

Stavali ste už niekedy vežu z kariet, a s každou novou, ktorú ste priložili, ste mali pocit, že sa to všetko zrúti...? Tak podobné dojmy mám z tohto obchodu. Je tu obrovské množstvo kníh, na tak malý priestor. Sú všade. Stojace, ležiace, a jedna nešťastná dokonca podopiera nerovnomerný detský stolík (pre ktorý sa, neviem akým zázrakom, miesto našlo). Je to proste jeden veľký bordel. Ľudia, trpiaci klaustrofóbiou, by sem určite nemali vstupovať. Nezabudnem, keď som tu raz bola s kamoškou Monikou, a ona mi medzi rečou povedala: “Myslíš, že keby som do tých políc nechtiac vrazila, nechali by ma to tu za trest poupratovať?“ Pretože aj keď sem prídete s istým úmyslom, vyfučí vám raz-dva z hlavy, a jediné čo chcete, je vyvesiť tabuľu s nápisom z technických príčin zatvorené, a dať to tu do poriadku. Lebo každý človek, ktorý má aspoň nejaký vzťah ku knihám, by to určite urobil. Podľa môjho názoru, by v takýchto zariadeniach mali pracovať hlavne ľudia, ktorí knihy čítajú a na základe toho majú aj prehľad o poskytovanom tovare. Majiteľovi tohto kníhkupectva asi stačilo iba to, že zamestnanec čítať vie (o čom predsa svedčí ten časopis).

Človek si povie – je tu chaos, ale určite tu majú nejaký systém. Keďže nenachádzam žiadne označenia, ktoré by mi pomohli orientovať sa, som odkázaná na tú ochotnú osobu sediacu za pultom, ktorej ja-zákazník, pripadám ako vlas na mydle. Ako sa blížim, zdvihne ku mne pohľad s falošným bože-čo-tu-chce úsmevom (pocit blaženosti vás síce pomaly opúšťa, ale nádej tu ešte je!). Nasleduje dialóg (ako z doby kamennej):

JA:                                       „Prosím Vás, mohli by ste mi povedať, aký tu máte zavedený systém?“

ONA:                                   „Systém čoho?“

JA (a môj stúpajúci tlak): „No kníh predsa.“ (Priznám sa, moja chyba. Majú tu aj stojan s hrnčekmi a darčekové perá. Asi som mala byť konkrétnejšia.)

„Či ich máte rozdelené podľa žánru, autora?... (niečoho, čohokoľvek)

ONA (zrejme už v obraze): „Aha, no, podľa žánru.“  (ktorý vám je aj tak na dve veci, keď tu nie sú štítky, že?)

JA (neodbytná): „To je zaujímavé, pretože som náhodou našla Pobrežie hrôzy v detskej literatúre medzi omalovánkami...“

ONA (nehybná):                    … (NIČ)....

JA (do toho ticha): „ … Viete, to je dystópia. ... O vraždiacich zombíkoch. … Nič pre deťúrence...“

(Mám pocit, akoby k nej moje slová prichádzali v podobe bla-bla-bla. Načo sa snažím)

ONA (s vráskou medzi obočím): „Hmm... (ospravedlňujúci úsmev a potom zasa ticho. TMA!)“

JA (pocit šťastia je definitívne fuč): „No tak ďakujem.“ (odchádzam a cítim sa ako totálny idiot)

Keď som sem išla, mala som pripravených toľko otázok a úprimne som sa tešila, ako spustím bombový útok, ale toto ma vážne zobralo. Uvedomila som si, že skôr pohnem s tými napratanými policami, ako s touto zmätenou dievčinou. Došla mi trpezlivosť a s ňou aj všetky slová. Bola som tam ešte asi 10 minút, počas ktorých som mala možnosť vidieť ten ich takzvaný systém podľa žánru. Už spomínané Pobrežie hrôzy od Carrie Ryan v detskej sekcii ( detskej - aspoň podľa množstva okolitých kníh), a hneď vedľa Šmolkovia. Čo je fajn, ak máte doma dieťa, ktorého už Gargamel prestal baviť a má chuť na trochu väčší hardcore! Alebo Oškliví od Westerfelda, ktorí sú obklopení spomienkovou knihou na Vladimíra Menšíka z jednej strany, a dielom o sametovej revolúcii z tej druhej. Takisto aj slovenské vydanie Škaredí, ktorí zdieľajú miesto vedľa knihy Politici Československa ( ale je možné, že toto tak dali zámerne). Je vidieť, že tento obchod žije heslom – dystópia, začína byť všade okolo nás.

Asi o pol metra (a 20 namačkaných  kníh) ďalej, leží Ticho od Becci Fitzpatrickovej, čo je divné, pretože je to novinka, a tá by mala byť hneď na pulte pri vchode, spolu s ostatnými novinkami ako je napríklad Navždy od Alyson Noel (mali by vedieť, aký je dátum, veď predávajú aj kalendáre). Naopak, ak ste “nie moc“ schopné gazdinky v kuchyni, celý jeden pult (z celkových piatich) je zameraný na knihy o varení, ktorých je tam neúrekom. Aj keď po tomto zážitku človek stratí chuť. 

Za neporiadok v knihách môžu byť zodpovední samozrejme aj samotní zákazníci, ktorí ich nevrátia naspäť tam, kam patria. Ale na to je v obchode predavačka, ktorá si v tom má robiť poriadok. A ak aj  knihy nie sú jej šálkou kávy, aspoň by jej ubiehal rýchlejšie čas. Obzvlášť, keď ju zákazník na tieto chyby upozorní. Bohužiaľ, v čase môjho odchodu bola Carrie Ryanová a jej zombie stále vedľa tatka Šmolka. A preto z tohto, a mnohých iných dôvodov, sa tomuto miesto už dlhodobo vyhýbam širokým oblúkom. (Táto posledná návšteva bola samozrejme výnimkou pre daný účel)

Človek by aj odpustil ten chaos, ktorý tu panuje, pretože pre mňa je prvoradá ochota predávajúceho. Ale keď mám už pri vstupe pocit, že nie som vítaná, je to pre mňa strata času. Nájdem iné miesto, kde svoje peniaze utratím oveľa radšej.

Na koniec by som chcela veľmi poďakovať Judite, ktorá prišla s týmto úžasným nápadom, ako sú “Knižní detektívi“, a vďaka ktorej som  moje dlho nahromadené pocity vypustila na papier. Samozrejme, mohla som písať o iných kníhkupectvách v okolí, ktoré veľmi rada navštevujem, a ktoré by som vychválila do neba. Ale tento konkrétny obchod mi leží v žalúdku už dosť dlho, a vďaka Juditinej akcii som mala príležitosť vybúriť sa :-D

- Anndy - 

A na záver, aby som nezabudla. Chcem sa poďakovať svojej kolegyni z blogu, za skvelé odvedenú prácu. Za úžasný článok a to mi dáte všetci určite za pravdu, ale hlavne za jej odhodlanosť, prísť za predavačkou a pýtať sa na rôzne otázky. Ja som tú odvahu v sebe nenašla. Ak by som nedostala záchvat smiechu, tak určite by to bol záchvat zúrivosti, prečo tam majú taký bordel. Čo už, herečka zo mňa nikdy nebude :) Ale bola som tam aspoň ako morálna podpora. Aj to sa počíta no nie ;)

~Munkiki~

Nový teaser s Alekom a Jaceom

Podľa mňa veľmi zaujímavý, keďže sa z neho dozvedáme, že títo dvaja parabatai (takmer bratia), sa ocitnú na opačných stranách...

Jace otočil hlavu a pozrel sa Alecovi do očí. "Nikdy som si nemyslel, že budem bojovať na opačnej strane proti tebe," povedal. "Nikdy."

No, každopádne sa to celé dozvieme už za 17 dní... :-D

Hostiteľ - news stills

Konečne tu máme aj prvý pohľad na Jakea Abela, ktorý si vo filme zahrá Iana O´Shea.

A ešte dve fotky so zákulisia natáčania... Tie "fára" teda vypadajú BOMBASTICKY!!!

CoLS - knižný trailer

Jeden deň bez poštovného...

AKCIA UŽ NEPLATÍ!!!
Keby ste si náhodou chceli objednať nejakú knižku (alebo viac ako jednu), dnes máte jedinečnú príležitosť. Na internetovom kníhkupectve Martinus sa neplatí poštovné. Akcia platí iba pre tento deň, tak vám prajem príjemné nakupovanie... :-D

CoLS - taký malý " ŤÍÍÍSER"

Ako inak - TMISource, v originále nový teaser s Magnusom. A hneď nad tým príspevkom nájdete naozaj zaujímavý článok, v ktorom sa Cassandra vyjadrila o castingu na film City of Bones a o negatívnych reakciách na "určitú" osobu. Okrem iného, som sa naozaj pobavila nad jednou vetou, ktorú v tom článku napísala, konkrétne: "Jace is described as hotter than a recordly hot day in Hottsville..."
ale inak celý príspevok stojí za prečítanie...:-)

"Mal som sen," povedal Magnus zamyslene . "Videl som mesto plné krvi, s vežami z kostí, a krv tiekla po uliciach ako voda. Možno že môžete zachrániť Jacea, Lovci tieňov, ale nemôžete zachrániť svet. "

  

... ôsmy máj - KDE SI??!!!!....

 

Recenzia: Jako v pavučině (Cat Clarke)

Anotácia:

Hlavní hrdinkou je sedmnáctiletá středoškolačka Grace, která se probudí v bílém pokoji a poslední, na co si vzpomíná, je to, jak byla vyvedena z místního parku, kam přišla, aby spáchala sebevraždu. Rychle jí dochází, kdo je její věznitel. Je to Ethan. Kromě nábytku, oblečení a jídla, jež jí pravidelně nosí, nenechal v pokoji nic jiného než tužky a papír, aby mohla psát. Je tak donucena znovu se vracet ke všemu, na co chtěla navždy zapomenout.
Celý měsíc Grace sní své sny, zachycuje svůj život na papír a my se tak dozvídáme více o ní samotné, jejím vztahu s matkou, s nejlepší kamarádkou i o klukovi, s kterým začala chodit. Jak se před námi její zamotaný život postupně rozplétá, vychází najevo, že ti, kteří jsou jí blízcí, nejsou vždy takoví, jakými se zdají být. Její nejlepší kamarádka, která s ní nechce sdílet svoje trápení, kluk, do něhož je strašně zamilovaná, ztráta otce a šokující odhalení, jež ji dovedlo k tomu, že jí do života vstoupil Ethan, její věznitel. Stále však zůstává cosi nevyřčeného.

Úžasná! Týmto by som chcela začať recenziu knihy od spisovateľky Cat Clarke, ktorej sa podarilo napísať skutočne neobyčajný príbeh jednej sedemnásťročnej dievčiny menom Grace.

Priznám sa, s knihou som otáľala vďaka nevydarenej českej obálke, viem, je to hlúposť ale je to tak (človek by si myslel, že sa poučím po knihe Město z Kostí, ale čo už). Svoj omyl som si uvedomila hneď po prečítaní PRVEJ strany, ktorá zaručila, že som sa od knihy už neodlepila. Myslím, že boli tri hodiny v noci ( samozrejme ráno na siedmu do roboty), keď som sa pristihla pri tom, ako celá uslzená čítam poďakovanie.

Grace sa jedného dňa prebudí v miestnosti, ktorú nepozná. Nevie ako sa tam dostala, ani ako sa dostať odtiaľ preč. Ethan, jej únosca a väzniteľ, nie je moc zhovorčivý, takže od neho sa nedozvie žiadne informácie, prečo ju drží v tejto neútulnej bielej izbe. Jediné, čo od nej chce, je, aby využila papier a pero, ktoré má k dispozícií, a písala. A keďže jej nič iné neostáva, začne teda opisovať svoj život. Celý príbeh je písaný formou Graceniných spomienok, ktoré sa v knihe prelínajú so súčasnosťou, a my sa tak postupne spolu s ňou dozvedáme, čo predchádzalo jej momentálnej situácií.

Na prvý pohľad sa zdá, že je Grace  celkom obyčajná tínedžerka. V živote si toho už dosť preskákala, po otcovej smrti sa jej vzťah s matkou doslova ocitol na mŕtvom bode, aj keď ani predtým nebol bohvie aký.  Nad vodou ju drží kamarátstvo s jej najlepšou priateľkou Sal, a kúsok šťastia postupne nachádza aj s novým frajerom Natom. Ale samota si k nej nachádza cestu aj napriek tomu, a vtedy robí naozaj nebezpečné veci. Ale každý sa s problémami vyrovnávame po svojom, aj keď ten jej spôsob je miestami dosť extrémny. Vždy, keď sa jej zdá, že by sa veci mohli ako tak zlepšiť, príde ďalšia facka. Raz sme hore a potom zase padneme na hubu. Život jej neustále hádže pod nohy polená a skúša jej ľudskú výdrž. Pri tom všetkom je Grace správny človek, ktorý sa snaží robiť veci ako najlepšie vie, a ešte to miestami obalí tou správnou dávkou humoru. Ako sa postupne vracia spomienkami do minulosti a odhaľuje ju kúsok po kúsku, pričom z nej neveští nič dobré, je čoraz viac zmätená a zamýšľa sa nad tým, či sa vôbec oplatí dostať sa von na slobodu.

Každý jeden moment v knihe som prežívala spolu s ňou. Rodinné vzťahy, kamarátstvo, prvú lásku, bežné maličkosti a to všetko prepletené najväčším ľudským svinstvom, aké môže človek zažiť, hlavne od ľudí, ktorých miluje viac ako svoj vlastný život. Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá, a za každým rohom (a otočenou stránkou) na vás čaká prekvapenie sprevádzané krutou pravdou. 

Kniha je autorkinou prvotinou, čo ma veľmi prekvapilo, pretože z písania je cítiť skúsenosť a postráda akékoľvek rušivé elementy.  Ani som nevedela, že sa do tak pomerne malej knihy dá vtesnať toľko emócií. Pristihla som sa pri tom, ako sa smejem, vzápätí si idem oči vyplakať, pozastavovala som sa nad niektorými situáciami, ako ich Grace riešila po svojom, a naopak som vedela dobre pochopiť iné, a dokonca mi miestami behal mráz po chrbte. Človek si po takomto príbehu jednoducho musí vstúpiť do svedomia a zamyslieť sa nad sebou samým.

Grace je postava, ktorú si obľúbite,  na malý moment sa stane vašou súčasťou a hlavne na ňu tak ľahko nezabudnete, ak vôbec. Napätie, ktoré celý príbeh sprevádza, vás donúti obracať strany veľmi rýchlym tempom. Preto moje hodnotenie nie je iné ako 5*

- Anndy -