Niečo na pobavenie :D

Sľubovala som vám hlášky z 3. knihy zo série Hex Hall a tu ich máte. Nie sú určite všetky, lebo to by bolo nemožné a strašne zdĺhavé, ale snažila som sa vyberať tie naj a hlavne, aby neboli moc spoilerové. Tak dúfam, že sa zabavíte a vychutnáte si to ako ja.
Samozrejme tí, čo nečítali ani jeden diel z tejto série, čítať len na vlastné nebezpečie!

„Vypi to, neboj sa, pomôže ti to.“

„Tím, že ma to zabije? Jasné, hlava by ma nebolela, ale určite to má poriadne vedľajšie účinky.

„Nenávidíš ma za to?“

„To vieš, že nie. Teda, nadšená nie som. A vyhradzujem si právo na neskoršie záchvaty úzkosti. A úprimne, mami, teraz  som tak rada, že ťa vidím, že by mi bolo fuk, keby si bola ninja, ktorého poslali z budúcnosti zničiť dúhy a mačiatka.

„Vy máte kúzelné zrkadlo? To si mi mala povedať skôr,“ obrátila som sa k Izzy. „Je to o mnoho lepšie ako ostnaté drôty a bunkre. „

...technicky vzaté sú moja rodina. Z jednej strany démoni, z druhej lovci Prodigia. Nie je divu, že som tak vyšinutá.

„Tak ako si mám hovoriť?“

„Môžeš si hovoriť ako chceš.“

„Tak dobre. Princezná Sophie Skvelá.“

„Bastard, bastrad  v zrkadle, zložku o Hex Hall nájdem kde?“

„Vieš, dokážem vidieť viac než len budúcnosť a minulosť,“ ozval sa Torin.

„Vážne?“ listovala som papiere v doskách. „Vidíš aj prítomnosť? Pretože to ja tiež. Napríklad teraz vidím, že som v rozhádzanej izbe s totálnym mamľasom.“

To, čomu Brannickové  hovorili „stany“, boli vlastne skoro chaty.

„Páni, vypadajú ako by stan a chata mali deti. Stachata.“

„Ehm... Mercerová? Nevidel som ťa skoro mesiac.  Čakal som niečo akoˇ Ach Cross, moje životná láska, zmysel môjho života, toľko som túžila...ˇ

„Prepáč!“ zamával priesvitnými rukami. „Myslel som, že ti bude jasné že nie som duch, keď hovorím. Nechcel som ťa vyľakať, ale nie som mŕtvy! Môžeš do mňa prestať mlátiť?“

Zarazila som sa. „Ty to cítiš?“

„Nie, ale aj tak je nepríjemné, keď sa mi tvoja päsť rúti k tvári.“

„Mohli by sme ísť k Lough Bealach,“ navrhla Aislinn.

„To je nejaké miesto, alebo sa dusíš?“ opýtala som sa a Aislinn ma spražila pohľadom.

„Vyspím sa v lietadle. Stojím proti armáde démonov, neviem ako vás, ale mňa to desí ešte viac než čistenie zubných kanálikov a škola v sobotu dohromady.“

„Moje ružová Jenna,“ vzlykala som. „Ešte nikdy som nebola taká rada, že vidím upíra.“

Pritisla sa ku mne. „Ešte nikdy som nebola taká rada, že ma má v rukách démon.“

...všimla som si, že jej okolo krku visí nový kameň krvi, väčší a zdobenejší než ten predchádzajúci. „Áno, nový model,“ vysvetlovala. „Dostala som ho od Byrona. Prisahal, že je absolútne nerozbitný.“

Zdvihla som obočie. „Tiež je absolútne nevkusný, ale ak ťa ochráni, budiš.“

„Dôležitejšie teraz je prečo sme späť na Hex Hall?“

Jenna sa rozhliadla. „Niečo mi vraví, že to nebude kvôli triednemu zrazu.“

„Tiež ťa sem priviedlo to divné kúzelné tornádo?“

„Nie, priletela som sem ako netopier. Nová vec , ktorú som sa naučila od Byrona.“

„Haha,“ buchla som ju po ruke.

Usmiala sa. „Hej, tiež tornádo.

„Tiež ťa zalialo zlaté svetlo a pritiahlo ťa sem?“ pýtala som sa Archera.

„Hmm? Hej, hej, zlaté svetlo, a potom som si pripadal, ako by zo mňa niekto skladal orgiami. A potom bum, späť na Hex Hall.“

„Zhodneme sa všetci na tom, že toto je zatiaľ najväčší prúser, v akom sme sa kedy ocitli?“

„Súhlasím,“ pritakali obaja zároveň.

„Paráda. A má niekto z vás tušenie, čo s tým?“

„No, kúzla použiť nemôžeme,“ začal Archer.

„A keď skúsime utiecť, zožerie nás hmla,“ dodala Jenna.

„Takže nikto nemá žiaden plán?“

Jenna sa zaškerila. „Iný než sa schúli do klbka?“

„Hej, práve ma napadlo, že by som si vliezol oblečený do sprchy a plakal v kúte,“ pridal sa Archer.

„Super. Takže sa najprv všetci zrútime, a potom vymyslíme, ako sa odtiaľto dostať.“

„Hneď tam budem. Len sa tu chcem porozhliadať.“

„Prečo, chceš byť ešte deprimovanejšia?“

„Poznáš ma. Rada si sypem soľ do rán.“

„Tak dobre, bež sliediť.“

„Všetci tu ste za nesmierne dôležitým účelom.“

„Nebude to nič dobrého, čo?“ zašepkala Jenna.

„Možno je tým špeciálnym účelom ochutnávanie koláčikov,“ navrhla som. „Alebo budeme pásť jednorožce? To znie pravdepodobne, nie?“

Jenna sa na mňa zadívala. „Ty máš vážne strach, však?“

„Tak teraz vieme, čo plánujú,“ povedala Jenna. „A čo podnikneme my?“

„Zabránime tomu, všetkých zachránime a potom zmizneme z tohto ostrova. Potom by sme mohli usporiadať večierok. Oslávime, akí sme úžasní.“

„To znie dobre,“ drgol do mňa Archer ramenom.

„A máš poňatie, ako to urobíme?“

„Nie.“

„No tak, Mercerová. Ty, ja, pivnica. Ako by to mohlo dopadnúť zle?“

„Jéééé, ja som tvoje dievča?“

„Snažili sme sa navzájom zabiť, bojovali sme s ghúlmi a celkom dosť sme sa bozkávali. Stavím sa, že v niektorých kultúrach by sme už boli manželia.“

„Čo je?“

„Pozri sa na tie magické krámy.“

„Aha, to som mal robiť? Pretože ja si tu celú tú dobu kreslím do prachu srdiečka s našimi menami..“

„Moc vtipné.“

„Vieš, ostáva nám tu ešte aspoň pol hodina. Bola by škoda ten čas premárniť.“

„Na to zabudni, kámo.  S pivnicami, mlynmi a podzemím som skončila. Buď zámok, alebo nič.“

„A musí to byť naozajstný zámok, alebo by ti stačil taký ten nafukovací hrad?“

 

„To je...“

„Hej, krv,“ prikývla som.

„Strašidelné.“

„Chcela som povedať nechutné, ale strašidelné to je tiež.“

„V každom rohu je krv,“ zavolal Archer.

„Aspoň myslím, že je to krv. Na rozdiel od niektorých ľudí necítim potrebu do toho strkať prsty.“

„Mercerová?“ ozval sa nado mnou Archer. „Si v poriadku?“

„Hej, v pohode. Prečo sa pýtaš?“

„Pretože lapáš po dychu.“

„Podľa mojej skúsenosti nič dobré nežiari.“

„To nie je pravda. Plno skvelých vecí žiari. Napríklad svietiace tyčinky. Alebo trička, čo svietia v tme...“

„Elodie, keby som s tebou chcel hovoriť urobil by som seansu. Ale teraz chcem hovoriť so Sophiou, tak zmizni.“

„Všetkému sa vysmievaš. Všetko je pre teba len hra. Životné dielo môjho otca, záchrana našej rasy..“

„Poslaním vášho otca bolo zotročiť niekoľko puberťákov? Nie je divu, že ste sa vy dve tak podarili.“

„To nosíte každý deň podkolienky?“ zaškerila sa Izzy.

„Už to samo o sebe je dostatočný dôvod zrovnať to tam so zemou.“

„Len počkaj, keď tam budeme! To zistíš, aké utrpenie je mať vlnené oblečenie v horúčave. Budeš chcieť  potopiť celý ostrov.“

„Nie je to tak hrozné,“ prehodil Cal a Jenna vyprskla smiechom.

„Hej, to vraví chalan, ktorý nosí v auguste flanelové košele.“

„Ehm, haló? Upírka by si tiež zaslúžila trochu srandy.“

Archer na ňu žmurkol. „Vieš čo? Až sa vrátime z Karibiku, môže s tebou Sophie ísť do Transylvánie. Čo na to hovoríš?

Niektoré hlášky som musela upraviť, aby som nespoilerovala.

ČAROVNÁ SÉRIA

Madžgy v poslednej dobe blog trochu flákajú, ale už sa to pomaly snažíme dobiehať. Zahanbene priznávame, že sme už dva razy vynechali našu pravidelnú, alebo aspoň kedysi mesačnú Knižnú zoznamku.

Dnes sa zameriam na jednu z mojich naj sérií, plne nabitú tajomstiev, kúzel a nadprirodzených bytostí všetkého druhu. Už tušíte? Nie je to žiadna iná, ako HEX HALL!

Pri pohľade na školskú budovu mi behal mráz po chrbte. Nechápala som, ako sa niekto môže pozrieť na túto budovu, a a nezískať podozrenie, že jej študenti sú parta zrúdičiek.

Táto séria pre mňa spĺňa všetky kritéria, aby si ma získala. Prepracované postavy, chytľavý dej, nepredvídateľnosť, SARKASTICKÝ HUMOR a ARCHER.

Keď si pomyslím, ako som sa zo začiatku tejto sérií vyhýbala, lebo som si myslela, že to bude nejaká detská hlúposť, až mi je do plaču. Vyhnúť sa tejto sérií, by bola obrovská chyba, ktorú by som si ťažko odpúšťala.

Od prvých stránok, keď som začala čítať som vedela, že som sa mýlila. Všetky tri knihy, ktoré sériu Hex Hall tvoria, ma pri čítaní privádzali do extrémov. Vtipné hlášky ma nútili sa smiať, až mi slzy tiekli a zrazu prišiel zvrat a ja som ostala ako obarená. Smiech sa premenil na šok a niekoľko vynechaných úderov srdca a to všetko, počas jedného riadku. Možno malinko preháňam, skrátka, je to super.

„Archer nie je pekný,“ opravila ma. „Šteniatka sú pekné. Bábätká sú pekné. Ja som pekná. Archer Cross je na zožratie. A to nie som na chlapcov.“

Sophie je mladá čarodejnica, ktorá nezvláda svoje kúzla, preto je poslaná na zvláštnu školu Hecate Hall pre nadprirodzených. Tam sa začína jej príbeh, v ktorom sa dozvedá o svojom pôvode a svete bytostí, ktoré väčšina ľudí pozná len s vymyslených príbehov. Tiež tu spoznáva nových ľudí a medzi nimi aj najlepšiu kamarátku, ktorá je tak trochu upír, čo zbožňuje ružovú. K tomu sa primieša prvá láska, ktorá nebude až tak jednoduchá a bežná, ako u väčšiny. Ani tu nesmie chýbať milostný trojuholník, ktorý všetci nemáme radi, ale bez obáv, nebude to ten klasický prípad, kedy sa nebude vedieť rozhodnúť, ktorý je ten pravý. Našťastie, to Sophie bude celú dobu vedieť.Môže sa zdať, že to bude mať v novej škole ľahké, ale opak je pravdou. S jej novým  životom prichádza aj veľa problémov a "ľudí", ktorí ju budú chcieť zničiť.
Samozrejme, ako to chodí v YA knihách, bude len na mladej Sophie, aby dala všetko do priadku.

Ak máte radi viac akčnejšie knihy ako love story, toto je to pravé orechové. V príbehu o čarodejnici z Hex Hall sa nudiť určite nebudete, o čo sa postará dobrý dej a vtipné hlášky hlavných hrdinov. Pri tom všetkom, sa tu nájde čas aj na trocha lóóóóve, takže si príde na svoje každí.

Hex Hall tvoria tri knihy, ktoré už všetky vyšli u našich českých susedov. Tiež sa objavila na internete informácia, že autorka plánuje napísať aj spin-off sériu k Hex Hall. Pre fanúšikov ako som ja, to je ako dar z nebies :D
Ak ste sériu nečítali a mali ste o nej pochybnosti, tak šup, šup, zobrať knihu a čítať. Určite neoľutujete.
Ak by ste si chceli prečítať malú ochutnávku, čo vás v knihe čaká, u nás na blogu v Knižných hláškach  nájde hlášky z prvého dielu. O statné pribudnú neskôr, už sa na nich pracuje. Upozorňujem však, že môžu obsahovať spoilery, tak bacha. Hlášky z Hex Hall

„Tvoj obľúbený nápoj je írsky čaj tak, ako ti ho pripravuje tvoja matka. Keby to bola limonáda, našla by si v hrnčeku limonádu. Keby to bola čokoláda, napila by si sa čokolády.“

„Čo keby som mala rada pivo? Dala by ste mi pohár ľadového piva?“

Knihy:
1. Čarodějnice z Hex Hall
2. Démon z Hex Hall
3. Bitva o Hex Hall

RECENZIA: Krídla (Aprilynne Pikeová)

Anotácia: „KRÍDLA od Aprilynne Pikovej je pozoruhodný debut. Dôvtipnosti mytológie sa vyrovná len neobyčajný pôvab, s akým sa odvíja dej príbehu.“ – Stephenie Meyerová, autorka ságy Súmrak.

Tento výnimočný príbeh plný kúziel a intríg, lásky a nebezpečenstva navždy zmení všetko, čo ste si doteraz mysleli o vílach.
Otočila sa tvárou k zrkadlu a ako zhypnotizovaná upierala zrak na čudesné útvary, ktoré sa jej vznášali vedľa hlavy. Vyzerali skoro ako krídla.
Chvíľu stála v nemom úžase a s vyvalenými očami civela na svoj odraz v zrkadle. Nech už to bolo čokoľvek, ohromilo ju to svojou krásou.

V prvom rade by som chcela všetkých, ktorí knihu nečítali a chystajú sa na to upozorniť, aby sa neriadili anotáciou, pretože tá mi pripadala, akoby patrila k inej knihe. Kúzel minimum, intrigy som tam ani nepostrehla, alebo aspoň nie to, čo si ja pod pojmom intrigy predstavujem. Láska tam svojím spôsobom bola, ale len taká light. Jediné, čo sa v anotácií približuje realite, je nebezpečenstvo ktorého sme sa dočkali na konci a úplné iné a nové pojatie víl aké som doteraz počula.

Príbeh je o mladučkom pätnásť ročnom dievčati, ktoré práve zisťuje, že nie je tak celkom ľudská bytosť. Rodičia o tom samozrejme nič nevedia, pretože je adoptovaná a jediný kto jej pomáha sa s celou touto situáciu vysporiadať, je jej najlepší kamarát - miláčik dievčat s peknou tváričkou a možný kandidát na budúci milostný vzťah.

Lauren, je presne taká, aká by podľa mňa mala byť každá víla a to očarujúco krásna. Preto niet divu, že si ju okamžite všimne nie jeden chlapec a medzi nimi aj miláčik školy - neodolateľný David. To by bolo všetko v poriadku, keby mi David na začiatku nepripadal ako triedny pošuk. On bol prvý s kým sa Lauren v novej škole zoznámila a ja som stále čakala, kedy sa tam objaví ten pravý vyvolený a ono sa nakoniec ukáže, že už tam dávno je. A ja hlupaňa som naivne čakala, kedy do pána vyvoleného vrazí na školskej chodbe a bude z toho láska na prvý pohľad, alebo podobná klišoidná scéna ako celý ten príbeh, ale nič z toho.

Zachránila to až postava Tamaniho, ktorý bol tiež víla ako ona a ten, kto zasvätil Lauren do ich vílieho sveta. Tamani sa už viac podobal na môjho márne očakávaného pána vyvoleného, ale či bude mať na sladučkého Davida sa ešte uvidí. Tamani ma zaujal tým, že bol niečo ako víly muž - predsa len je to niečo lepšie než miláčik školy - a tiež  mal, ako taký, zmysel pre humor. A nesmiem zabudnúť, bol to bojovník odhodlaný za Lauren položiť život. No, čo viac by sme si my dievčatá ešte mohli priať :D
Ako dej plynul a Lauren mala hneď dvoch kamarátov, zhodou okolností dvoch chlapcov so sexi kukučom, prišla jedna "nečakaná" vec a to milostný trojuholník. Koho si len vybrať, to je otázka?

Príde vám to ako klišé, alebo príbeh čo ste už čítali. Áno? Niet divu, ono to tak aj je. Tiež som od začiatku krútila nad tou tuctovou záležitosťou hlavu, ale možno sa mi budete diviť, bolo to celkom dobré a ako celok s tou vílou atmosférou to fungovalo.
Na to, prečo sa mi kniha páčila, mám jedno veľmi jednoduché vysvetlenie. Dostalo ma to originálne pojatie víl a ich sveta. Nič také som doteraz nepočula. Preto som bola zvedavá, čo s tým zaujímavým námetom autorka vykúzli. A keď sme pri tých kúzlach, autorka mohla do deja zakomponovať viac mágie a kúzel, ktoré k vílam neodmysliteľne patria a tým by ho aj oživila.
Oživila myslím preto, lebo sa tam skoro celú dobu nič extra nedialo, až ku koncu som sa trochu prebrala, keď nastal zvrat a z vlečúceho sa príbehu, išlo naozaj o život a nie len o jeden.

Na môj vkus je kniha príliš detinská a doporučila by som ju skôr pre mladších čitateľov. Koniec koncov, im určená aj je, to len ja si stále neuvedomujem, že už dlho nie som násťročná. Preto, keď to zoberiem z toho širokého uhlu pohľadu, kniha je dobrá a stojí za prečítanie.
Ak aj vy patríte k tým starším čitateľom, ktorí sa stále cítia akoby mali sladkých 16 a radi čítajú o naivných prvých láskach, toto je presný prototyp toho, čo potrebujete. Ak však máte radi zaľúbené príbehy so všetkým, čo k tomu patrí a plné napätia, to si radšej nechajte zájsť chuť. Tu sa ďalej ako k puse nedopracujete, aj keby moc chcete.

Túto knihu, by som zhodnotila ako peknú rozprávku na dobrú noc. Keď vás nebude baviť, aspoň vás môže príjemné uspať. Kniha sa dobre a ľahko číta, lebo je veľmi jednoducho písaná a môžete sa pri nej výborne odreagovať a nad ničím nerozmýšľať. O tom, že kniha je veľmi jednoduchá svedčí aj fakt, že ja som to prečítala pred pár dňami a teraz, keď som išla písať tento článok som zistila, že si vôbec nepamätám ani ako sa volali hlavné postavy.

Hodnotím ju teda 3* , ale s tým, že beriem do úvahy, pre akú kategóriu je podľa mňa určená. :D

RECENZIA: Rezistencia (Veronica Roth)

Anotácia: Jedno rozhodnutie ťa môže zmeniť - alebo zničiť. Každé rozhodnutie má však svoje dôsledky a po napätí, ktoré vzniklo medzi frakciami, sa Tris Priorová snaží zachrániť seba a tých, ktorých miluje. Zápasí s ničivými otázkami o smútku a odpustení, identite a oddanosti, politike a láske. 
Iniciačná ceremónia Neohrozenosti mala byť pre Tris dňom osláv a radosti, no skončila sa krvavými bojmi. V mysliach a dušiach frakcií sa rozhostil nepokoj, napätie každým dňom narastá. Tris stojí pred výzvou. Aby pomohla sebe a ostatným, musí naplno rozvinúť svoju divergenciu, aj keď nevie, čo všetko tým môže stratiť.

Nie je pochýb, že Rezistencia bola najviac očakávaná novinka tohto roka, pretože prvý diel Divergencia bol skvelý a všetci sme sa tešili na pokračovanie. Pri takýchto fenoménoch je často problém s tým, že ostatné diely sa nevyrovnajú tomu prvému a už to ide len dolu vodu. S radosťou vám oznamujem, že v prípade Rezistencie to tak rozhodne nie je.

Kniha plynule nadväzuje na predchádzajúci diel, takže sa ľahko dostanete do deja. Ak si vravíte, že už si prvý diel dobre nepamätáte, tak sa pripravte, na začiatku budete mať trochu chaos.
Odkedy som čítala Divergenciu, nejaký ten čas prešiel a aj veľa kníh sa vystriedalo v mojich rukách, preto je normálne, že už sa mi to všetko zlieva do jedného a Divergenciu som si poriadne nepamätala.
Na začiatku Rezistencie som preto mala menší problém so všetkými tými menami a chaos priradiť ich k postavám a už vôbec nie, kto je dobrý a kto zlý, alebo kam patrí. Jediní, ktorých som poznala sto percentne, boli Tris a Štyri.

Začítať sa do knihy mi netrvalo dlho. Na začiatku sa veľa spomína o tom, čo sa všetko udialo a aj tie "nové" mená sa často opakujú, preto som si to dokázala rýchlo vybaviť. Potom som sa mohla už len na plno oddať čítaniu a nechať sa unášať dejom, čo vôbec nebol problém.

Dej plynul sviežim  tempom. Autorka si to vymyslela dobre a na každej strane si na nás prichystala nejaké prekvapenie, kde sa stále niečo dialo. O hluchých miestach sa tu teda nedá hovoriť a už vôbec nie o nude pri čítaní. Preto vám odporúčam, než sa pustíte do čítania Rezistencie, aby ste si vybavili všetko čo treba, ako napísať úlohy atď., lebo ak raz začnete čítať, nebudete chcieť prestať.

Musím oceniť ako autorka dokázala zvládnuť a reálne opísať vymyslený svet do najmenších detailov. Skvelo sa popasovala s myslením a životom ľudí v tomto svete, že som jej to totálne uverila. Vôbec mi to neprišlo ako vymyslený svet, skôr akoby som pozerala, alebo čítala zlé správy zo sveta o tom, čo sa kde práve udialo.
Nie len svet, ale aj s charaktermi postáv sa pohrala a zvládla ich bravúrne.

Tobiasa som si pamätala ako dokonalého chlapa, aspoň tak mi ostal v pamäti. A som rada, že tomu tak nie je. Bolo fajn čítať v tejto knihe ako robí chyby aj taký dokonalý chlap, ako Tobias. Mala som možnosť ho spoznať z iných stránok.
To isté platí aj o Tris. Udalosti, ktoré sa stali v predchádzajúcom diely ju silno zasiahli a ovplyvnili, čo sa odzrkadlilo aj na jej nerozvážnom a veľa krát hlúpom správaní. Aj keď som koľkokrát nesúhlasila s tým čo robí a ako sa správa, vôbec som to nepovažovala za rušivé, práve naopak. Tam bolo vidieť, ako dobre autorka zvláda svoje postavy a presne vie, ako by sa mali zachovať v danej situácií.
Druhá dobrá vec na Trisiných hlúpostiach bolo, keď ju potom Tobias hrešil a poúčal. Z ich rozhovorov mi nenaskakovali zimomriavky ako v predchádzajúcom diely, ale aj tak boli dojemné, silné a veľa raz aj zábavné.

Moje pocity po prečítaní knihy by som dokázala opísať jedným slovom. ŠOK!!! To čo sa odohralo na konci knihy, som absolútne, ale absolútne nečakala. Ak som mala na začiatku chaos v tom, kto je dobrý a kto zlý, na konci sa to ešte zhoršilo. Tam som už ani nevedela kto som ja. Myslím to však v dobrom. Toľko zvratov a prekvapení som naozaj nečakala. Po prečítaní posledného riadku som obracala stranu a hľadala ešte nejaké pokračovanie, alebo vysvetlenie toho, čo sa tam vlastne stalo. Predsa to autorka nemohla ukončiť takto a mne privodiť ľahký infarkt. Keď som nič nenašla, uvedomila som si krutú pravdu, že toto je naozaj koniec a ja musím zúfalo čakať na ďalší diel.

Moje hodnotenie: Super! Výborné! Takto by som mohla pokračovať ešte dlho. Takže odporúčam všetkým, ale myslím si, že je to zbytočné, pretože ak niekto čítal jednotku, nepotrebuje odporúčanie na Rezistenciu. Hodnotím plným počtom 5*.

P.S.: Autorke odkazujem, že takto ukončiť knihu sa NEROBÍ! Nemá to nedobré účinky na psychiku ľudí.

Film Breaking Dawn - Part 2

Aj madžgy včera absolvovali povinnú jazdu z názvom Breaking Dawn a podelia sa s vami o svoje dojmi :D

Tento článok je možno zbytočný, opisovať aký bol film, keď včera bola premiéra a určite ste tam všetci boli. No, možno nie všetci, ale určite drvivá väčšina áno. Aj tak vôbec netuším, kde mám začať, lebo filmovú recenziu, alebo ako to mám volať, som nikdy nepísala. Skúsim to teda pekne od začiatku.

Keď sme sedeli s madžgou A. v aute na ceste do kina, mali sme obe zmiešané pocity. Bol to taký mix radosti, nedočkavosti, obáv a tiež smútku, že to všetko končí. Twilight  je tak trochu našou srdcovou záležitosťou, čo určite viete, nie raz sme to už spomínali, lebo práve film Twilight nás dostal do tohto fantasy sveta všetkých nadprirodzených stvorení a v neposlednom rade, do čitateľskej psychózy.
S každej strany sa na nás valili varovania aké to má byť super a veľkolepé finále, my, alebo aspoň ja, som k týmto správam bola skeptická, pretože keď sa na niečo príliš teším, bývam vo väčšine prípadov sklamaná. A pri Twilight filmoch to platí obzvlášť. Napríklad, taký New Moon. To bolo pre nás madžgy neskutočné sklamanie. Toľko sme sa na ten film tešili, že týždeň pred tým, ak nie viac, sme o ničom inom ani nerozprávali a v deň premiéry s nami nebolo k vydržaniu. Cesta z kina však už bola tichá a sklamaná. Vráťme sa ale k inej, druhej časti a to k Breaking Dawn.

Nemôžem povedať, že by to bolo zlé, ale nebolo to ani presne to, čo by si veľkolepé finále takého fenoménu, akým Twilight nepochybne je, zaslúžilo. Čo sa týka všetkých filmov tejto ságy, je podľa nás jednoznačne najlepší úplne prvý film Twilight. Jeho čaro spočívalo v jednoduchosti a uveriteľnosti príbehu. Tá naivnosť a fakt, že to bolo po dlhej dobe niečo nové, bolo osviežujúce a hlavne upíri tam vypadali ako, no bude to znieť divno, ale vypadali ako živí, takí skutoční, nie ako tí, v dieloch po tom.
Odkedy dostali na film väčšie rozpočty to išlo dolu vodou. Príliš veľa zbytočných efektov a všetko tam potom pôsobilo umelo. O tomto poslednom filme to platí obzvlášť. Tak, ako nám všetci sľubovali, že to bude neuveriteľné a mnoho efektov, pretože mali vyhradený najväčší rozpočet, to aj dodržali. Naozaj to bolo neuveriteľné!
Prečo urobili malú Renesmee takú počítačovú, doteraz nechápem. Keby ju nechajú normálne, takú aká je, bolo by to omnoho lepšie. Herečka, ktorá ju hrala, bola sama o sebe krásna a nepotrebovala tieto divné úpravy. V prípade toho bábätka, to platilo duplom.

Film ako celkom bol dobrý, aj keď si myslím, že to bolo celé zrýchlené a stále som mala pocit, že mi tam niečo chýba a než som dokázala spracovať čo sa tam vlastne deje, už sa dej opäť posunul niekam inam. Pre ľudí, ktorí knihu nečítali, to mohlo pôsobiť chaoticky a zrejme by nie všetko pochopili a dávalo im zmysel. Čo musím vo filme vyzdvihnúť je, dobrý, nenásilný humor, napätie a čo ma veľmi milo potešilo, prekvapivé scény. Myslela som, že nie je možné prekvapiť ľudí, čo čítali knihu nejakými dejovými zvratmi, ale dá sa.

Zábavných scén tam bolo niekoľko a naozaj boli vydarené, ako napríklad, keď sa Jacob začal vyzliekať pred Charleym. O zábavu sa vo veľkom podieľal aj Emmet, s jeho rýpavými poznámkami či Bella ako novorodený upír a mnoho iných. Okrem plánovaných zábavných scén, tam boli aj neplánované, komické scény, ktoré ľudí pobavili, aj keď to nebolo v pláne. Hneď na začiatku, ako sa Bella učila loviť, mi celý ten proces prišiel funny. Neuveriteľné neprirodzené a divné. Na tom lezení po skale som sa celkom pobavila :D Keď už sme na začiatku, páčilo sa mi ako Počas začiatočných tituliek kde v ostatných filmoch vždy hovorila Bella ako rozprávač, tu však nie. Hral tam skvelý mix piesní zo všetkých častí a premietali sa tam rôzne pekné obrázky zmiešané s Bellinou premenou.
Príjemným prekvapením bolo aj, že ma vo filme vôbec nerozčuľoval Jacob, práve naopak, jeho postava ma bavila alebo skôr som ho konečne akceptovala. Je to paradox, pretože Jacoba som nemala rada ani v knihách a hlavne v štvorke, kde mi liezol najviac na nervy a o filmoch nehovoriac.

Koniec filmu bol,...ach, koniec filmu. Ako to len napísať? ŠOK! Aj keď to nebol koniec podľa knihy, bolo to dobré a trochu to oživilo a zlepšilo celkový dojem filmu. Bolo to naozaj prekvapujúce.
O hereckých výkonoch sa nebudem veľa rozpisovať, lebo by to bolo zbytočné. Kristen bola ako vždy a zoberte si to už po svojom, o Robertovi musím povedať, že na mňa pôsobil trochu uvoľnenejšie a skúsenejšie, čo sa hereckých výkonov týka oproti ostatným filmom. Na obranu Kirsten musím povedať, že úlohy matky sa zhostila výborne a spolu s Robom a malou Mackenzie im to pristalo. Nie je divu, keď malá naozaj vypadala ako ich klon.

Celkové hodnotenie filmu bolo dobré. Nebolo to nič extra a držalo si to svoj štandard od tretieho dielu. Od úplne poslednej časti by som čakala asi viac, ale čo už. Každopádne, to nebolo totálne sklamanie. Keď tak nad tým rozmýšľam, neviem či nebolo zbytočné, rozdeľovať to na dva filmy tento posledný diel. Kľudne sa to mohlo spraviť ako jeden. Keď to chceli spraviť ako dva, mali si to asi lepšie rozvrhnúť. Prvá časť bola príliš natiahnutá, kde bolo toho zbytočne moc, ako napríklad, polhodinová svadba a druhá zasa zrýchlená, kde mi veľa vecí chýbalo.

To už bude z mojej strany všetko. Týmto článkom som chcela uzavrieť a zhodnotiť, jednú dlhú kapitolu s názvom Twilight. Bolo to fajn, ale konečne je koniec. Ďalší film by som už asi nezvládla. Všetkého veľa škodí a tohto už bolo naozaj príliš. Skončiť sa to malo omnoho skôr. Týmto zdržovaním a napínaním ľudí viac odradzovali a znechucovali než aby ich prilákali.

A čo vy? Boli ste na premiére? Ako sa vám to páčilo? Alebo sa tam ešte len chystáte?

P.S.: Aro je pán. Ani teraz nesklamal s jeho skvelými afektami :D

Hostiteľ už začína pokúšať :D

Po zverejnení filmového plagátu, nám dnes priniesli tvorcovia filmu The Host skvelú ochutnávku v podobe druhého filmového traileru. Neviem ako vy, ale ja sa po prezretí traileru teším na film ešte viac ako do teraz a to som sa tešila naozaj veľmi ;) Dokonca, mi prestala vadiť aj hlavná herečka Saoirse Ronan, ktorá bude hrať Melanie. S Ianom som sa ešte nestotožnila, ale dúfam, že ma Jake Abel, herec ktorý ho stvárňuje na koniec ešte milo prekvapí.

RECENZIA alebo ILÚZIA?...Kto to pozná?

Nad týmto článkom som už dlhší čas uvažovala a nikdy som nemala odvahu ho zrealizovať, ale myslím, že už nastal ten správny čas, aby som to dostala zo seba von.
Možno tým viac stratím ako získam, ale konečne sa na túto tému a záležitosť, ktorá je naozaj smutná a nie raz som aj ja na ňu doplatila, vyjadrím.
Neblogerujem príliš dlho a priznám sa, že nie som ani zarytý bloger, ktorý deň čo deň obehne všetky blogy a sleduje každú novinku a každý jeden článok, ktorý sa kde objaví, preto neviem, či takéto niečo už niekto písal, ale predpokladám, že áno. Nevadí, opakovanie je matka múdrosti. Týmto som nechcela povedať, že iné blogy nenavštevujem a nesledujem, ja to robím, ale asi nie tak dôkladne ako by si to zaslúžili. Čas je jednoducho neúprosný a nemám ho toľko, ako by som si mnohokrát priala.

Keď sa však vrhnem na takýto blogérsky trip, rada sa nechávam inšpirovať recenziami na knihy a keď ma niektorá zaujme, často si ju zakúpim. A to je ten kameň úrazu, o ktorom som sa rozhodla dnes napísať.

Pri slove recenzia si predstavím posúdenie, alebo ocenenie nejakého diela. Malo by to byť objektívne, alebo úprimný názor daného recenzenta, ktorý ju píše. Zrejme nie každí ma na to rovnaký názor ako ja.
Možno už tušíte na čo tu narážam a ak nie, nevadí, ja vám to hneď plánujem prezradiť. Kto tipoval, že ide o recenzie na recenzné výtlačky, má pravdu a pravdepodobne má podobný názor na vec ako ja.

Patrím k ľudom, ktorí sa neboja povedať a presadiť svoj názor a nechápem prečo, by som to mala meniť len pre to, aby som sa niekomu zavďačila.
Snažím sa, aby každá recenzia ktorú napíšem, či už je to na RV, alebo len tak, bola úprimná a zobrazovala moje ozajstné pocity.
Píšem to predsa pre ľudí a nie pre vydavateľstvá. Chápem, že sa od nás očakáva, keď nám vydavateľstvo RV pošle, že ho budeme dobre propagovať. Nerobia to predsa pre to, aby nás blogerov potešili, ale ide im hlavne o predaj a dobré zisky. To mi je jasné, ale aj tak nemôžem napísať na knihu, ktorá ma absolútne nebaví, že je dobrá a každému ju doporučovať. Mám predsa nejakú hrdosť.

K tomuto článku ma naviedla nedávna skúsenosť s tým, že som si prečítala jednu výbornú, KLADNÚ recenziu a keď som sa bavila s autorom/kou recenzie, bola som náhle vyvedená z omylu a nakoniec sa ukázalo, že tá kniha v skutočnosti nebola až taká skvelá, len to musel/a napísať, lebo je to pre vydavateľstvo. No uznajte, je toto správne?

Veľa krát som si kúpila knihu na základe dobrej recenzie a musím povedať, párkrát prišlo aj sklamanie, že som nemala taký dobrý názor na knihu, ako bola opisovaná v recenzií. Nepripisovala som tomu však veľkú váhu, každí máme iný názor a vkus. Teraz si naopak myslím, že to asi nebude len odlišným vkusom, ale aj zavádzajúcimi informáciami.
Od tejto skúsenosti, sa radšej viac krát presvedčím a porovnám si názory s inými recenziami a aj tak sa nakoniec spolieham na svoj inštinkt, či si knihu kúpiť alebo nie.

Toľko z mojej strany na túto tému. Hádam som nikoho neurazila. Nemala som to v pláne, skôr som chcela na tento fakt poukázať a prihovoriť sa tým, čo to robia, aby sa pokúsili takéto zavádzanie obmedziť na minimum. Neklamú tým len nás, ale aj sami zo seba robia bláznov.

A čo vy, máte už s niečím takýmto skúsenosť, alebo aký je váš názor na vec? Dávate na názor recenzentov, alebo sa spoliehate sami na seba? Bývate v recenziách na RV úprimný?

A víťazom je......!!!!

Je to trochu oneskorené, ale predsa! Pred pár dani nám skončila anketa, kde ste si vy zvolili z ktorej série by ste sa radi otestovali a oživili vaše vedomosti.
Zrejme to nebude pre nikoho veľkým prekvapením a víťaznou sériu sa stali Nástroje smrteľníkov od Cassandry Clare.
Týmto sme vám chceli oznámiť, že na teste sa už horlivo pracuje a to nie je jediná dobrá správa, ktorú vám chceme oznámiť, bude ich hneď niekoľko.

1. Test nebude len tak pre zábavu, ale opäť to bude jeden z výherných testov.
2. Keďže sa nám blíži obdobie lásky, pokoja a štedrosti a v neposlednom rade výročie založenia nášho blogu, rozhodli sme sa, že obdarujeme hneď dvoch výhercov!
3. Všimli sme si a naozaj nás potešilo, že čísielko nasledovateľov blogu sa blíži k 100 a to je tiež dôvod na oslavu. Preto sme sa rozhodli, že ak sa dostaneme na 100 obdarujeme ešte niekoho.

Takže si to zhrnieme. Ako rátame, tak rátame, obdarovaní budú hneď traja ľudia, čo správane vyplnia test.
Nebudeme vám prezrádzať ceny, lebo ešte sa na nich pracuje, tak nechceme predbiehať, ale môžeme vám sľúbiť, že určite sa je na čo tešiť.
Otázky v teste budú len z prvého dielu série a to je Mesto kostí, vzhľadom na to, že nie každý celú sériu čítal a hlavne teraz, keď na Slovensku vyšiel ešte len prvý diel, nechceme čitateľom skaziť prekvapenie a zážitok z čítania spoilerovaním.

Súťaž plánujeme spustiť začiatkom decembra, takže máte ešte veľa času na prípravu a možno nejaký ten re-reading knihy, poprípade vy, čo ste ju nečítali, máte ešte čas to napraviť, aby ste sa mohli  zapojiť do  súťaže. My sa zatiaľ pokúsime vám pripraviť, čo najlepší a možno aj trochu záludný test, nech to nemáte také ľahké ;)

RECENZIA: Horúčka (Lauren DeStefano)

Anotácia: Rhine s Gabrielom síce utiekli zo sídla, ale zlo im stále dýcha na chrbát. 
Po úteku sa dostanú do ďalšej pasce – do zvráteného lunaparku, v ktorom stará kupliarka dozerá na svoje dievčatá. Rhine a Gabriel sú odhodlaní dostať sa na Manhattan – do bezpečia k Rhininmu dvojčaťu Rowanovi. Cesta tam je však dlhá a plná nástrah. Vo svete, kde sa mladé ženy dožívajú len dvadsať rokov a mladí muži umierajú ako dvadsaťpäťroční, je čas nesmierne cenný. Najhoršie však je, že sa im nepodarí uniknúť Rhininmu svokrovi Vaughnovi, ktorý si zaumienil za každú cenu priviesť Rhine naspäť do sídla.V pokračovaní mrazivého románu Pasca od Lauren DeStefano sa Rhine musí rozhodnúť, koľko je ochotná obetovať pre slobodu, lebo teraz jej naozaj ide o všetko.

Horúčka je druhým pokračovaním série Záhrada večnosti. Po prečítaní prvého dielu Pasca, ktorý určite nebol to najlepšie čo som kedy čítala, som od pokračovania nemala veľké očakávania. Skôr by som povedala, že som tajne dúfala, aby sa to ďalším dielom zlepšilo a posunulo to sériu o level vyššie. Z každej strany som počúvala dobré ohlasy a aj to, že určite to bude lepšie, čo ma potešilo, ale aj tak som po knihe siahla s malou dušičkou. Predsa, aj na prvý diel boli úžasné recenzie a ako to dopadlo, však?
Našťastie moje inštinkty ani tento raz nesklamali. Horúčka bola na takej istej priemernej úrovni ako jej predchodkyňa. Nepresvedčilo ma to, aby som túto sériu začala brať ako jednu z tých lepších, ku ktorým sa budem rada vracať. 

Neviem čím to bude, že keď som si čítala recenzie na túto knihu, boli vo väčšine pozitívne a ešte lepšie ako na prvý diel. Samozrejme, určite sú takí ktorým sa kniha naozaj  páči, veď je to normálne, každí máme iný vkus. A možno je naozaj taká dobrá a len ja som divná. To som už ale trochu odbočila. Čo som chcela povedať je, že kniha ma nijako nenadchla, ale na druhú stranu ani nesklamala. Môžem povedať, že sa to drží stále na rovnakej úrovni. Keď už sa to nezlepšilo, aspoň že sa to nezhoršilo. Aj to je pozitívum.

Ak ste čítali prvý diel viete, že je to o krutom svete v budúcnosti, kde mladí ľudia umierajú vo veku 20 a 25 rokov v závislosti od pohlavia. Paradoxne, muži sa dožívajú toho väčšieho veku. V tomto krátkom veku musia mladí veľa vecí stihnúť a jedna z najdôležitejších je udržovať populáciu. V skratke, rodiť deti od kedy sa len dá a potom sa snažiť nájsť liek. Osobne si nedokážem a ani nechcem takýto život predstaviť. Keď pomyslím, že ja už by som bola v tej dobe pár rokov po smrti a už by som mala byť niekoľko násobná mama a kto vie čo ešte, až sa mi srdce zastavuje. Veď ja ani teraz poriadne neviem, čo vlastne chcem a nie to vedieť a stihnúť to do 20tich rokov. Hrozné. Vráťme sa ale k príbehu.

Rihne s Gabrielom sú stále na úteku po tom, čo ušli zo sídla aby sa stali slobodnými a opäť sa stretli so svojou rodinou, respektíve s Rhininým bratom. Útek však bol asi  to najľahšie, čo ich postretlo. Na ceste za bratom zažijú ešte veľa dobrodružstiev a prekážok a že tie prekážky budú obrovské.

Nič ma tak nedokáže zamrzieť, ako keď kniha s obrovským potenciálom je zle spracovaná, alebo napísaná. Toto bol presne ten prípad zlého napísania. Všetky zaujímavé a napínavé scény, o ktoré nebolo núdze, boli nezáživné, nudné a jednoducho vás neupútali a pri tom to boli situácie, pri ktorých vám malo vyrážať dych, liezť mráz po chrbte a nútiť vás čítať ďalej. To sa však nestalo. Vety boli jednoduché, akoby len sucho opisovali situáciu a často bez emócií. 
To, že mi hlavná hrdinka Rhine liezla absolútne na nervy, tu ani nebudem rozpisovať, iba by som sa zbytočne rozčúlila. Skoro nikdy som nerozumela jej zmýšľaniu a často sa mi stávalo, že pri čítaní som sa strácala v deji pri jej myšlienkach a nevedela som, či to blúzni, alebo sa to vážne deje. Je dosť pravdepodobné, že to tak je robené naschvál, aby to urobilo dej viac autentickým, ale mne to prišlo skôr rušivé, akoby to bolo prínosom pre knihu. A ak to tak nemalo byť, potom musím povedať, že ten preklad bol naozaj zlý. Hádam to bude ten prvý prípad.

Na začiatku knihy sa Rhine a Gabriel dostali do zvlášť nepríjemnej situácie, čo ma potešilo. Znie to hrozne, ale je to tak. Nie že by som bola nejaký magor, čo má rád, keď ľudia trpia, či už vymyslení, alebo ozajstní, ale potešilo ma, že tam bude určite nejaká dobrá akcia a strhujúci dej. No, už asi tušíte, že to podľa mojich predstáv nedopadlo. Celú dobu som čakala len na to, kedy sa už konečne niekam pohnú a začne sa nová situácia, ktorá by ma strhla a vrátila späť k príbehu a už som to konečne dočítala. Keď tá chvíľa nastala, prišlo to tak rýchlo, že som si to ani nestačila uvedomiť. A takto to išlo stále počas celej knihy. Zo zaujímavého sa stala  nikdy nekončiaca nuda.
Koniec knihy to len zavŕšil. Je zvláštne, že koniec knihy sa mi páčil asi najviac a pritom to bol prototyp zmesi všetkého, čo som doteraz knihe vytkla. Chaos v Rhininých myšlienkach, neuveriteľne vlečúci dej a žiadna akcia. Možno to bolo tým, že už som bola taká natešená, že sa dostávam nakoniec, až sa mi to začalo páčiť, alebo to zapríčinilo pár nových informácií a zvratov, ktoré ma prekvapili a chcela som sa dozvedieť viac. Stalo sa to v čo som už ani nedúfala. Niečo sa začalo diať. 
Koniec a nie len koniec, ale celá kniha bola zbytočne natiahnutá. Keby bola o polovicu kratšia bolo by to možno zaujímavejšie a určite by to obsiahlo všetko, čo v knihe bolo opísané a toľko by to nenudilo.

Všimla som si ešte jednej zvláštnej veci. Po tom ako som sa bavila s ľuďmi, čo knihu čítali v slovenčine a tými, ktorí ju čítali v originále, alebo aj v češtine, je veľký rozdiel. V češtine a v originále má kniha dobré  ohlasy a v slovenčine to už je horšie. Preto si dovoľujem povedať, že niečo na tom nepodarenom preklade asi bude.

Moje hodnotenie: Možno vás to prekvapí po toľkej kritike, ale ohodnotila som knihu ako dobrú. Napriek tomu všetkému zlému by som si neodpustila, keby som taký skvelý námet, akým táto séria nepochybne je, zavrhla. Autorke sa nedá uprieť, že si svoj strašný svet vymyslela dokonale. Preto 3* a uvidím, či to do tretice bude lepšie.

Ešte malá ochutnávka :D