Poviedka 1

"Ja tam nejdem!" vyhlásila som a mala namierené von z miestnosti.

"Kika, Kika, Kika." zastavila ma Anna. "Je to tvoj veľký deň, o ktorom si vždy snívala. Toľkokrát si si ho predstavovala, toľkokrát si ho plánovala, tak dlho si naň čakala. Nemôžeš to Travisovi urobiť. Veď ťa predsa ľúbi. Ty ho ľúbiš! Má iba teba. Nemôžeš ho podraziť".

"Kika, Anna má pravdu" ozvala sa Sara. "Boli ste od seba odlúčení kvôli škole tak dlho" povedala, no nikto nemal dojem, že ma presvedčila. "Myslíš si, že bolo znesiteľné počúvať tvoje nariekanie, kedy sa Travis vráti? Nebolo! A teraz ho chceš nechať čakať pred oltárom!? Tak a dosť, Kika! Nemôžem sa na teba pozerať ako sa ubíjaš" prešla ku mne a chytila ma za ruky. "Je to predsa tvoj veľký deň, tvoja svadba...mala by si byť šťastná".

"Ale ja sa strašne bojím!" skočila som jej do reči. "Čo keď ma už nebude chcieť, čo keď ma odmietne, čo keď sa stane niečo strašné...budem sa cítiť príšerne!"

Čo ak, čo ak?...Prestaň! Nemôžeš mať strach z niekoho, koho miluješ. A už vôbec nie z tohto záväzku. Travis je a vždy bol iba tvoj. Vždy tu bol pre teba, vždy, keď si ho potrebovala ti pomohol, je ti oddaný láskou. Miluje ťa! Nemáš dôvod obávať sa. Takže teraz chcem vidieť ženu! Nie to dievča, ktoré som stretla pred rokmi pri vchode do škôlky, ale ženu, ktorá vyrástla a dospela do nevídanej krásy. A na ktorú už nedočkavo čaká ženích a celé obecenstvo".

"Máš pravdu. Ďakujem ti." utrela som si slzy a s celou bandou dievčat som sa vyobjímala. Teraz som už bola pripravená, teraz už som bola schopná povedať svojmu vyvolenému "áno". Už som presne vedela, čo chcem...

"Vyzeráš úžasne!" pošepol mi do ucha. "Ďakujem!" usmiala som sa naňho a potom sme sa už obaja sústredili na obrad. Bol neskutočne zdĺhaví, ale keďže som to už chcela mať za sebou, nerobila som si ťažkú hlavu. Až nakoniec prišla dlho očakávaná otázka.

"Pýtam sa vás Travis Maddox, beriete si tu prítomnú Kristínu Hulinovú za svoju manželku, budete si ju ctiť v dobrom i v zlom, v zdraví i chorobe, v bohatstve i chudobe až kým vás smrť nerozdelí?"

"Áno!" vyhlásil rázne a pozrel sa mi pri tom do očí.

"A pýtam sa vás Kristína Hulinová, beriete si tu prítomného Travisa Maddoxa za svojho manžela, budete si ho ctiť v dobrom i v zlom, v zdraví i chorobe, v bohatstve i chudobe až kým vás smrť nerozdelí?"

"Áno!" odpovedala som a presvedčivo pozrela na Travisa. Po chvíli sme si vymenili prstienky, ešte povedali pár sľubných slov až nakoniec pán farár vyhlásil:

"Týmto vás vyhlasujem za manželov Maddoxovcov! Môžete pobozkať manželku" ako náhle to povedal, Travis ma vzal do náručia a za veľkého potlesku ma náruživo pobozkal.

"Pani Maddox, dovoľte mi , aby som vám ukázal váš svadobný dar" oslovil ma Travis, keď som pomáhala upratovať tie neporiadky, ktoré sme spôsobili za posledných pár hodín. Usmial sa a schytil ma do náručia.

"Travis! Travis! Počkaj..." začali sme sa spolu smiať ako sme utekali k motorke.

"Travis...to, čo práve vidím, je náš dom?" spýtala som sa zaskočene.

"Nepáči sa ti?" spýtal sa smutne.

"Nie...je úžasný, je ohromný...spravil si mi naozaj radosť. Milujem ťa Travis!" vykríkla som a skočila mu do náručia. Tento krát si ma odniesol do našej novej spálne, ktorú sme museli, ako sa na novomanželov patrí, pokrstiť.

Ráno som sa prebudila a Travis sa odhodlal spraviť jedlo a tak som mala príležitosť vykonať rannú hygienu a overiť si situáciu, v ktorej som sa nachádzala. Cyklus som mala vždy pravidelný, ale teraz...

Použila som tehotenský test, ktorý som si nedávno kúpila. Bála som sa ho použiť, no teraz je tá správna chvíľa. Vykonala som potrebné a aby som nedočkavo nečakala, umyla som si zuby. Keď som pozrela na papierik, nemohla uveriť tomu, čo vidí...

"Travis, zlatko, sadni si. Musím ti niečo povedať" trochu som sa zamyslela. Vôbec som neuvažovala, ako zareaguje. Bude sa tešiť, alebo bude nešťastný...

"No? O čo ide?" pýtal sa nedočkavo a chytil ma za ruku.

"Chcela by som, aby si to bral aj ako svadobný dar aj ako fakt, že...budeme mať bábo!" povedala som nakoniec. Nemohla som uveriť, čo sa stalo potom. Travis od radosti začal skákať, výskať, bol šťastný. Vyhadzoval ma do vzduchu, ale potom si uvedomil, že musí zaobchádzať opatrne. Obaja sme boli nesmierne šťastný a boli sme radi, že tak rýchlo do rodiny Maddox pribudne nový člen rodiny...

V strede izby sa týčila velikánska manželská posteľ z ebenového dreva, plná veľkých zamatových vankúšov a jemnej prikrývky, spolu s béžovým baldachýnom. Na písacom stole, ktorý stál pod oknom, bol dôkladný poriadok a stolička bola, ako vždy, zasunutá. Na poličkách bolo zopár kníh, na kozmetickom stolíku bolo tucet voňaviek, mastičiek, a v šatníku neskutočné množstvo oblečenia a topánok. V rohu izby sa opieral velikánsky plyšový medveď.

"Holubička, prídeme neskoro" potichu sa ozval a nežne ma prebudil . "Láska moja, už je čas ísť" nežne mnou potriasol a ja som sa prebudila. Pohladil ma po veľkom bruchu a prihovoril sa mu. "Nazdar drobček. Ideme si užiť Vianoce" povedal a pomohol mi vstať.

"Mamiii" ozvalo sa z dverí.

" Thomas, miláčik" natiahla som sa k nemu ruky, no pre veľké brucho som ho nemohla objať. Bola som už druhýkrát tehotná a s radosťou sme čakali na druhý prírastok do rodiny. Už sa blížil čas, kedy sme sa mali dozvedieť, kto k nim pribudne. Travis ho zodvihol na ruky a vyhlásil:

"Ak chceme prísť na čas, mali by sme sa poponáhľať. Idem obliecť Tomyho a potom, keď budeš oblečená môžeme vyraziť" povedal a odišiel. Vybrala som si čierne slávnostné tehotenské šaty a čierne lodičky. Čiernymi šperkmi som sa doladila a bola hotová. Vyparádený trojročný Tomy sa potešil, keď uvidel mamu a Travis sa potešil svojej prekrásnej manželke. Všetci sme boli pripravení, mohli teda vyraziť.