Delírium
Anotácia: Láska je nákaza, príčina vážnej choroby, ktorou sa nesmieme nakaziť. Lena, hlavná hrdinka úvodnej časti trilógie s názvom Delírium, si užíva „posledné“ leto pred svojimi osemnástymi narodeninami. To by nebolo nič neobvyklé, avšak pre ňu to znamená zásadnú zmenu. Deň, kedy podstúpi zákrok, ktorý ju má uchrániť pred nakazením deliria amor nervosou – tá znemožňuje jasne myslieť a oslabuje schopnosť robiť správne úsudky. Presne určená budúcnosť, manžel, práca – nalinkovaný život bez bolesti, na ktorý sa roky predtým tešila. No len dovtedy, kým nestretne Alexa. Ten otočí jej život naruby a Lena si uvedomí, že všetko, čo ju doposiaľ obklopovalo, bolo len dômyselnou spleťou lží…
Ťažko pochopiteľná – šokujúca – napínavá a vo svojej samotnej podstate veľmi nádherná...
Máme tu opäť ďalšiu dystopiu, ktorá sa odohráva v roku X-Y, a kde indeako v našej milovanej, za veľkou mlákou ospevovanej Amerike. Tento krát sa ocitáme v Portlande, ktorý je zo všetkých strán obklopený elektrickými múrmi, a na poriadok dohliadajú takzvaní strážci a regulátori.
Hlavná hrdinka Lena žije v jednom dome so svojou tetou, strýkom a dvomi mladšími sesternicami, má krátko pred osemnástymi narodeninami, po ktorých ju čaká zákrok, ktorý jej má navždy zmeniť život.
Láska je niečo, čo pozná každý z nás, a to v akejkoľvek forme, ktorá sa dá opísať nespočetným množstvom prívlastkov. V Delíriu ju ľudstvo lieči ako niečo chorobné a zvrátené, aby vymizla nenávisť a pomätenie zmyslov a život sa stal bezstarostným a jednoduchším. Pri čítaní môžete tak iba krútiť hlavou ako môžu také niečo vôbec dovoliť, aby na svete neexistovala.
Rovnako aj Lena, ktorá žila od narodenia podľa daných pravidiel a ani v najmenšom by si nevedela predstaviť, že to čo jej od malička vštepovali, by nemusela byť až tak celkom pravda, prichádza postupne na veci, ktoré sa priečia s jej zásadami.
Začiatok knihy je na môj vkus trocha pomalý, ale keďže je to prvý diel zo série, je to pochopiteľné. Čitateľ by sa mal dôverne zoznámiť s prostredím, v ktorom sa dej odohráva. Spoznať ľudí, ktorí v ňom vystupujú a zoznámiť sa s ich spletitými osudmi.
Pri takýchto príbehoch má spisovateľ neobmedzené možnosti, s ktorými môže pracovať a vytvárať tak niečo jedinečné.
Lauren Oliverová v tomto prípade využila niečo z nášho sveta dôverne známe, prítomné v každej jednej veci a osobe, ktorá nás na tomto svete obklopuje. Jej myšlienka – svet bez lásky – je zaujímavá, a v podstate okrem vymyslenej liečby v knihe nie je nič, s čím by sa môj mozog musel trápiť viac ako pár sekúnd. Hlavní hrdinovia sú mi sympatickí, rovnako aj vedľajšie postavy, či už kladné alebo záporné. Dialógy sú nenútené, prirodzené a tak všetko pôsobí vierohodne.
Ľúbostná zápletka je v tomto prípade ako sladké pohladenie pre dušu v celej tejto spleti necitlivých "ľudských robotov".
Autorka tiež veľmi pekne vykreslila samotný Portland a jeho okolie. Páčila sa mi rozmanitosť pláží, kde sa odvíjala väčšia časť príbehu. Postupne ako dej napreduje, odkrývajú sa tajomstvá a nastávajú zvraty, skočíte na dynamickú vlnu a veziete až na samotný záver, pričom jediné po čom túžite je druhý diel. A to veľmi rýchlo!
Táto kniha je asi jediná v mojom živote, pri ktorej som sa s každou otočenou stránkou zamyslela nad tým, čo som vlastne prečítala (samozrejme, nepočítam školské učebnice). Na jednej strane som rozmýšľala ako by niečo také mohlo fungovať, a na druhej som si niekde v kútiku duše na malý moment položila otázku, či by to tak niekedy nebolo lepšie. Či by nebolo jednoduchšie ušetriť sa od trápenia a bolesti, od zúfalých činov a nočných plačov do vankúša. Ale trvalo to iba milisekundu, pretože o čom by bol potom život a ako bolo spomenuté v knihe – ako by sme mohli vedieť čo je šťastie, keby sme nepoznali hnev a trápenie.
Knihu nemôžem ohodnotiť inak ako 5 hviezdičkami. A čo s príbehom nesúvisí ale v mnohých prípadoch veľmi zaváži je preklad, a v tomto prípade ten náš slovenský bol vynikajúci a preto by som chcela touto formou vyjadriť moje potešenie vydavateľstvu CooBoo a zároveň sa poďakovať Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku.
Túto skvelú knihu si môžete zakúpiť priamo cez albatrosmedia.sk.
Pandemónium
Anotácia: Po úteku sa Lena ocitá v Divočine a musí sa zmieriť s faktom, že všetko, čo doposiaľ prežila, ľudia, ktorých poznala – to všetko je už len minulosťou a neexistuje žiadne predtým. Tam sa pripojí ku skupine Ilegálov, ktorí majú v úmysle preniknúť do sveta „na druhej strane“, kde sa zúčastnia veľkej ceremónie. Tú usporiadala ABD – Amerika bez delirie – organizácia hlásajúca nevyhnutnsť liečby. Keď na nej však Lena stretáva Juliana, jedného z hlavných rečníkov, chlapca zosobňujúceho všetky hodnoty ABD, ani len netuší, že sa ich osudy skrížia viac, než by si kedy pomyslela.
Pandemónium, je druhé pokračovanie knihy Delírium, z rovnomennej veľmi obľúbenej série, ale od svojej predchodkyne sa diametrálne odlišuje.
Odlišuje sa v povahách, postavách, príbehu, dokonca aj vnútorný dizajn knihy je iný. Jediné, čo je v oboch prípadoch rovnaké, je kvalitné spracovanie a pútavý dej.
Všetky tieto odlišnosti mali za následok, že pri čítaní som mala pocit, akoby čítam úplne inú sériu a žiadne Delírium pred tým nebolo.
Nakoľko sa Lena nakazila deliria amor nervosou, aj jej správanie a zmýšľanie sa radikálne zmenilo. Už to nie je tá ustráchaná a zásadová Lena, ale jedna cieľavedomá a silná žena, ktorá si ide za svojim hlava-nehlava.
Mám rada takéto typy hlavných hrdiniek, a preto ma táto jej premena potešila.
Ďalšou zaujímavou zmenou bolo rozdelenie kapitol na Predtým a Potom. V mnoho prípadoch, keď som sa stretla z niečim takýmto, to nedopadlo veľmi dobre. Vadilo mi, že v kapitolách, ktoré znázorňovali dej v budúcnosti, mi veľa prezradilo z deja, ktorý opisoval prítomnosť, a tak som nebola vlastne nijak prekvapená. Našťastie Pandemónium nie je ten prípad. Bolo to perfektne prepracované. Kapitoly nám dávkovali presne toľko, koľko mali. Plynule na seba nadväzovali a pekne sa dopĺňali. Jedno musím autorke nechať, že naozaj vie ako čitateľa držať v napätí, lebo tie kapitoly boli vždy šialene zakončené, kedy nedokážete prestať a prosto sa musíte dozvedieť viac.
V tomto príbehu sa dozvedáme viac faktov a krutých právd, ktoré sa skrývajú za bezbolestnou a dokonalou pretvárkou života bez lásky. Lena sa už od Alexa dozvedela, že život ktorý žije, nie je taký úžasný, ako jej celý život vštepovali do hlavy, ale až teraz, z pohľadu utečenca vidí, ako to v skutočnosti naozaj je.
Prvé prebudenie do reality nastane, keď sa Lena ocitne medzi Ilegálmi v divočine. Toto časové obdobie znázorňujú kapitoly Predtým. Život s Ilegálmi je naozaj ťažký a krutý a každý jeden deň, je boj o prežitie. Prostredie a spôsob života bol opísaný akoby si niečim takým autorka sama prešla. Bolo to naozaj vierohodné. Ilegáli boli zaujímavé postavy a rýchlo sa mi dostali pod kožu, i keď sa niektorí v podstate nijak zvlášť neprejavili, ale aj tak na mne zanechali dojem. Potom bolo dosť ťažké sa s nimi lúčiť, lebo Lauren sa naozaj nebála a dosť to tam preriedila. Mne umieranie postáv nevadí, práve naopak, mám rada nečakané zvraty, ale tu mi bolo v jednom prípade za tou osobou naozaj smutno.
Kapitoly Potom, nám už ukazovali ako sa Lena prepracovala z divočiny späť do mesta, kde spolu s Ilegálmi plnila tajnú misiu. Tu spoznávame Juliana, ktorý v príbehu ešte riadne zamieša kartami. Julian samozrejme žije v rozprávkovom svete, tak ako kedysi Lena. Napodiv som si Juliana hneď obľúbila, čo bolo zvláštne, lebo Alexa som mala fakt veľmi rada. Ale čo už. Ako som spomínala, autorka sa s postavami naozaj nekašle. V každom prípade som zvedavá, ako sa bude Julianova postava ďalej vyvíjať.
Aby som tu nehovorila len samú chválu, idem teraz troška kritizovať, i keď tu nie je moc čo. Asi jedinú a najväčšiu výhradu, ktorú mám a mala som ju aj v prípade Delíria je, že začiatky knihy sú príliš zdĺhavé a na môj vkus je tam príliš opisov. Autorka dáva niekedy dôraz na nepodstatné veci a dokáže to opisovať aj na tri strany a v tu chvíľu sa začínam nudiť. V prípade Delíria, ma nebavili dlhé opisy Portlandu, kde som spoznala všetky ulice a verím, že keby tam jedného dňa idem, určite nezablúdim. V Pandemóniu, to bolo skôr o opisoch pocitov a samé myšlienky, ale našli sa aj prípady, kedy išla Lena po vodu a trvalo jej to päť strán. To by nebolo až tak zlé, keby sa tam niečo dialo, ale ona išla naozaj len po tú vodu :).
Túto jednu chybičku Lauren vieme odpustiť a za celkový zážitok ju musím pochváliť, pretože kniha bola vynikajúca. Ale neodpustím jej ten koniec! Takto to ukončiť?! Kto ma teraz čakať na pokračovanie? Ach! Je pravda, že som celú dobu tušila, že sa to stane, len som čakala kedy a kde sa to stane. Ale keď už to naozaj prišlo, totálne ma to zničilo.
Takže 5* a všetci povinne prečítať!!! Spoločnosti Albatros media veľmi pekne ďakujem za poskytnutie výtlačku. Ak knihu ešte nemáte, treba to rýchlo napraviť a môžete tak urobiť priamo TU a ihneď si ju objednať.
Rekviem
Z tejto série, kde je láska chorobou som neskutočne zmätená. Prvé dva diely super a potom Rekviem,...čo sa to s tebou stalo Lauren?
Predchádzajúce dve knihy boli veľmi jedinečné a zaujímavé svojou odlišnosťou. V Delíriu sme sa oboznamovali so svetom bez lásky, v Pandemóniu už sa za lásku a slobodu bojovalo. Akoby tieto dva diely neboli z jednej série. Zato Rekviem, už by som sem bez problémov zaradila, ba čo viac, povedala by som, že sú to nejaké zatúlané kapitoly, ktoré chýbajú k Pandemóniu.
Rekviem je opäť kapitolovo rozdelený, tentoraz z pohľadu Leny a Hany. Musím sa priznať, že kapitoly z pohľadu Hany sa mi páčili a čítali lepšie. Škoda, že boli kratšie ako tie Lenine. Lena bola stále v Divočine a jej príbeh sa ničím od Pandemónia neodlišoval. Maximálne, ma akurát viac rozčuľovala. Na dlhé rozbehy v knihách som už od Lauren zvyknutá, a aj tie jej zdĺhavé opisy už som prekusla, pretože to vedela vždy dobre zladiť s výborným dejom. Teraz jej to však nevyšlo. Život v Divočine bol síce tvrdý a krutý, ale už aj nudný. Ani trojuholník, Lena - Julian - Alex, tomu nedodali šťavu. Lena ma svojím neustálim fňukaním rozčuľovala a ja byť jedným alebo druhým, sa na ňu vykašlem. Julian okolo nej skákal a robil možné aj nemožné, aby sa jej zavďačil a konečne zapadol medzi ostatných, naopak Alex, sa správal ako pubertálny zdutý zasran. No a užívajte si knihu, keď vás tam všetci rozčuľujú.
Zato Hana, to už bolo o niečom inom. Hana si prešla liečbou a mala sa stať ženou, vplyvného muža,
Väčšinou, po dlhšom začiatku to Lauren vždy rozbalila naplno. V knihe Rekviem, to rozbalila až na samotnom konci. Až vtedy to začalo pripomínať tú skvelú sériu Delírium, ktorú poznám. Akcia, napätie, nečakané zvraty, emócie všetkého druhu, proste radosť čítať, pokiaľ som neotočila poslednú stranu a zistila som, že tam už ďalej nič nie je. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale toto nebol koniec série. Mám pocit, akoby to skončilo v tom najlepšom a zbytok sa dozvieme v pokračovaní. Podľa môjho názoru, sa tam hlavná podstata tej knihy, vôbec nevyriešila. Keď som sa do tejto série púšťala, moje očakávania na happyend a myslím, že nie len moje,boli, že sa zruší tá nezmyselná liečba a ľudia budú opäť voľní. Chyba. Možno, to autorka nechala naschvál také otvorené, aby sme si každý domysleli svoj koniec. V každom prípade, takéto ukončenie sa mi ani trochu nepáčilo. Aspoň, že ukončila ten ľúbostný trojuholník a Lena si konečne vybrala, i keď, to bolo tiež veľmi slabo spracované.
Myslím, že moje hodnotenie nikoho neprekvapí, kto si prečítal celý článok. Veľké sklamanie. Naozaj. Dávam 3* a nezachránil to ani podarený kúsok na konci. Ale, keď to zhrniem, dve výborné knihy a jedna nepodarená, nie je až tak zlá bilancia série. Lepšie, nepodarený posledný diel ako prvý. Ten posledný, si tak, či tak, každý kúpy, keď chce vedieť koniec a nikto nebude riešiť, či to je dobré alebo zlé.
Za poskytnutie výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media. Knihu si môžete zakúpiť priamo na ich stránkach TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára