augusta 29, 2016

Čo bolo a čo bude...

V posledných článkoch sa vždy len ospravedlňujem za (ne)aktivitu na blogu a vyhováram sa na nedostatok času. Pravda je však taká, že toho času mám naozaj menej ako kedysi, ale ani vo voľných chvíľach, kedy sa mi čítať dá, NEČÍTAM! Najsmutnejšie na tom je, že nečítam, lebo ma to NEBAVÍ! Aby som to uviedla na pravú mieru. Čítanie milujem, ale knihy ktoré mám čítať ma nebavia.

Pri poslednej recenzií ktorú som písala, som si povedala dosť. Končím s tým. Vybavím si posledné resty ktoré mám a od recenzných výtlačkov si dám pokoj. Prečo? Pretože, prevažná časť toho čo som čítala, boli knihy určené na zrecenzovanie a pre vekovú kategóriu mladých dospelých. Tým pádom som obchádzala knihy ktoré som si kúpila a ktoré si naozaj túžim prečítať. Keď som pred 5 rokmi začala s blogovaním, Young Adult knihy som zbožňovala. Hltala som jednu za druhou. Teraz už takým nadšením neoplývam.

Jednak sa mi všetky tie príbehy začali zlievať do jedného a málo ktorý vynikne natoľko, že si ho zapamätám a naozaj sa teším na pokračovanie. Veľkú rolu v tom určite zohráva aj môj vek. Nerada to priznávam, ale už dávno sa pri mojom veku nenachádza -násť. Logicky, už nepatrím medzi YA a ono sa to prejavuje. Už si tie príbehy nedokážem vychutnať a veľa vecí mi príde detinských. Vždy keď takú knihu čítam, snažím sa ju brať s nadhľadom, ale v mnohých prípadoch si neviem pomôcť. Asi vážne starnem. Dohodnime sa ale na oficiálnom stanovisku, že moja nechuť čítať YA literatúru je preto, že ma nebavil príbeh a nie z dôvodu môjho vysokého veku. ;)

Čo som chcela týmto ľahko ľutujúcim sa člnkom povedať?

Tým, že nečítam, automaticky ani neblogujem. A to ma zo všetkého štve najviac. Mám rada tento blog a všetko s ním spojené. Celú blogerskú komunitu a najmä svojich čitateľov. Nie je nad pocit, keď mi príde od vás koment, správa, či mail a nezáleží, či kladný alebo záporný.
Veľmi nerada by som blog zrušila a ani ho nechcem nechať len tak. Rozhodla som sa pre kompromis. Obmedzím recenzné výtlačky! Už dočítam len tie čo mám doma. Pár recenzných ešte plánujem, ale to len k už rozčítaným sériam a iba k tým, ktoré ma bavili. Inak sa plánujem zamerať čisto na knihy ktoré som si kúpila a nestihla ich prečítať. Samozrejme, že sa medzi nimi objavia aj pozostatky YA literatúry, ale predovšetkým to budú knihy určené pre dospelých a nejaká tá klasika, na ktorú sa teším asi najviac.
Keďže to všetko budú moje knihy, nebudem musieť každú jednu recenzovať. Zrecenzujem len tie, ktoré sa mi budú naozaj páčiť, alebo ak budem mať potrebu ju skritizovať. Nebudem musieť písať články na silu, len preto, lebo musím. Veľa ráz som nemala ani čo povedať, ale musela som recenziu napísať a stálo to za p...*.

Nesľubujem zlepšenie aktivity na blogu, ale posnažím sa, aby boli články obsahovo bohatšie a lepšie. Verím, že tento môj krok chápete a dúfam, že pár čitateľov mi tu ešte zostane, aj keď už sa nebudem venovať knihám, na ktoré ste boli zvyknutí.

Ak ste sa dostali až na koniec, gratulujem. Máte môj obdiv, že ste mrhali časom na tento príspevok o ničom, ale potrebovala som trochu uľaviť svojmu svedomiu, že vás zanedbávam. Príspevok je síce o ničom, ale aspoň som blog na chvíľu prebudila z dlhého letného spánku.
Ešte mi aj tematicky zapasoval k blížiacemu sa dátumu 31.8. kedy bude Deň neprečítaných kníh. Lepšiu chvíľu, kedy začať s očistou mojej knižnice, som si ani nemohla vybrať.

A čo vy? Plánujete osláviť Deň neprečítaných kníh? Ak hej, s akou knihou?


8 komentárov:

  1. Úplne ťa chápem. Som na tom tak isto. Síce stále čítam poväčšinou YA literatúru, mám problém s recenzovaním, pretože mám dojem, že o tých knihách zrazu nemám čo povedať a preto som tiež riadne obmedzila recenzáky, že už len veci, čo naozaj nutne chcem, inak radšej tie svoje, lebo tiež mi niektoré ležia aj niekoľko rokov na poličkách a nedostala som sa k ním.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, tie recenzáky spravili strašne veľa. Už sa teším keď sa ich zbavím a začnem čítať tie moje. Problém nastane, keď si budem vyberať ktorou začnem. Najradšej by som všetky naraz. ;)

      Odstrániť
  2. Z rovnakého dôvodu sa nejako netlačím do spoluprác. Iste, je skvelé mať knihy zadarmo, teda výmenou za recenziu a propagovanie knihy, ale na druhej strane ostáva niečo iné - po čase by mi čítanie pripadalo ako povinnosť. A nie je nič horšie, ako keď sa najlepší koníček na svete mení na niečo neželané. Bez ohľadu na žáner.
    Okrem toho... keď má človek jednu spoluprácu, akosi viac si váži knihu, ktorú dostane zadarmo. Aspoň v mojom prípade to tak je. Keď mi nejaká ojedinele príde, pripadám si ako na Vianoce. Teším sa na jej čítanie a púšťam sa do nej v momente, keď ju vlastne rozbalím. Takže ma nikto nenaháňa kvôli meškajúcej recenzii :D

    Hmm... Deň neprečítaných kníh. Každý rok sa plánujem zapojiť a každý rok na to zabudnem. Takže čo plánujem? Určite budem niečo čítať, ak na to budem mať čas, ale čo, to ešte neviem. Záleží na tom, čo budem mať práve rozčítané :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru, dobre vravíš. Mám spoluprác viac, ale väčšinou využívam len jednu. Nikdy som z ich strany nepocítila tlak k napísaniu recenzie, práve naopak. Veľa ráz som sama prekvapená, že aj pri tom mojom flákaní ešte stále spolupráca funguje. Vždy ju ale napíšem, lebo to by mi svedomie nedalo. Knihy výmenou za recenzie bolo skvelé v období, keď som nemala svoj príjem, alebo som sa nemohla moc rozhadzovať. Ale teraz so zmenou práce prišlo síce viac peňazí, ale aj menej času. A to málo čo mi na čítanie ostáva, už radšej využijem na knihy do ktorých investujem, a ktoré naozaj chcem čítať. ;)
      Ja sa cítim ako na Vianoce zakaždým, keď mi príde domov zásielka. A mohlo by to byť aj každý druhý deň a účinok by bol rovnaký.

      Odstrániť
  3. Keď som začínala písať recenzie na knihy, tiež som si želala, aby som s niekým mohla nadviazať spoluprácu, ale presne ma odrádza tento fakt, že tú recenziu napísať musím a mám na to istý limit a ja nemám rada, keď veci musím spraviť nútene. Ako s povinnou literatúrou. Mala som strašný problém ju čítať a teraz, keď som na vysokej škole, tak doháňať všetko povinnú literatúru a klasickú beletriu, ktorú som vtedy čítať nechcela. Keď sa ti uľaví, určite poľav. Potom človek stráca chuť robiť to, čo mal tak rád a keď sa to stáva povinnosťou, je to na škodu.
    Jéééj a všimla som si, že obľubuješ mačacie tvory, to ja tiež! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hovoríš úplnú pravdu. Už som aj poľavila a môžem povedať, že odkedy ten tlak ustal, je to lepšie. Mám zas chuť čítať! Po dlhej dobe sa mi opäť stalo, že som sa tešila domov z práce na to, aby som už mohla ísť čítať. :D
      Čo sa týka mačiek, tam je to komplikovanejšie. Viem, že sa to tak môže zdať, keď sú všade na blogu, ale popravde som skôr psíčkar. Tie mačky sú len doplnok k prezývke madžgy, ktorá je tak stará, že už ani neviem ako vznikla. :D

      Odstrániť
    2. Tak ja mám rada všetky zvieratká, ktoré sa dajú hladkať :D Ale mačky sú moja TOPka.

      Odstrániť
    3. Podobne, len so psami. :)

      Odstrániť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...