októbra 03, 2017

Na rozhraní dvoch svetov (MICHAL ŠKOMBÁR)

Na rozhraní dvoch svetov je už tretia kniha mladého a talentovaného slovenského autora Michala Škombára. Prvé dve tvorili zatiaľ dvojdielnu sériu a táto tretia je samostatný príbeh.

Anotácia: William už neraz myslel na samovraždu, ale komu to nepreblesklo hlavou ešte ani raz v živote? Nemôcť nikdy zaspať je darom aj prekliatím zároveň. A týmto handicapom bol na planéte obdarovaný každý ctihodný občan. Ako malý býval William nesmierne šťastný, že nemusí vykonávať tú čudesnú činnosť, o ktorej netušil, že kdesi v hĺbke stále existuje. No keď ste starší a morený v práci deň čo deň, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba. Nemusieť pohnúť ničím na svojom tele. Spánok sa ho snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako to spraviť. Nepoznal postup. Túžil aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit voľnosti. Po dovŕšení toho najlepšieho veku, dvadsať rokov, mu vpichli pod kožu tekutinu. Tá zastavila jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby. Rodiny, ktoré žili v manželstve takmer už veky, neboli obmedzené na počty detí. Krajina však nebola napriek tomu nikdy preľudnená, za čo mohli hlavne samovraždy, vraždy, neplodnosť, zrútenie sa, čo nakoniec opäť viedlo väčšinou len k samovražde. Všetko vyzeralo na oko prekrásne. Počatie nového života sa tu zakaždým rovnalo veľkému zázraku a bolo hodné aj bujarej oslavy. 

Keď som knihu prvýkrát uvidela, v prvom momente ma prekvapila jej veľkosť. Je to útla knižočka, ktorá ma len 184 strán. Pri Michalovi som bola zvyknutá na iné, ale v konečnom dôsledku mi to vôbec nevadilo. Príbeh napredoval rýchlo a neostával priestor na zbytočnosti, ktoré by mohli odvádzať pozornosť čitateľa. Tieto veci ja veľmi oceňujem, čo iste viete, ak ste už čítali niektorý z mojich článkov.
Počas čítania knihy si zapisujem myšlienky a postrehy, ktoré neskôr spomeniem v článku ku knihe. Nebolo tomu inak ani teraz. Už po prvých stranách prichádzali prvé postrehy a otázky, ktoré ma trápili. Na tak útlu knihu ich bolo naozaj dosť. Bola som z toho smutná, lebo viem, čo Michal dokáže a toto nebol on. Potom prišiel záver a ja som všetko pochopila. Michal akého poznám je späť. Nie len, že bol záver knihy šokujúci, ale dostala som vysvetlenie všetkých mojich pochybností. Ale to už predbieham. Poďme sa na to pozrieť postupne.

Záver knihy som nespomenula náhodou. Je pravda, že keď sa dostanete na koniec, všetko vám začne dávať zmysel, ale najprv si musíte prejsť zbytkom príbehu. Vy neviete, čo ukrýva koniec a tak vnímate príbeh ktorý dostávate. Ocitáme sa vo svete, kde ľudia nespia a všetci sú navždy mladí. Áno, skutočne zaujímavý nápad. Ale všetko na mňa pôsobilo veľmi instantne. Chcelo by to viac sa pohrať s postavami a hlavne mi chýbalo viac priblížiť svet v ktorom sme sa ocitli.
Napríklad, taká anotácia nám povie viac o celom príbehu, ako samotný príbeh. Ani by som to nenazvala anotáciou. Skôr je to stručné doplnenie chýbajúcich dielikov príbehu.

Vernosť, láska a odvaha. To sú tri piliere ktoré tvoria túto knihu. Vernosť pre priateľa, úprimná láska k dievčaťu a rodine, odvaha ísť za tým po čom túžime, aj keď sa to zdá byť nemožné a nebezpečné. Vernosť a odvaha boli zvládnuté dobre, ale pri láske som mala trochu výhrady. Hlavný hrdina knihy Will uvidí modrovlasé dievča len z diaľky a už je zamilovaný až po uši. Toto ma pri čítaní škrelo asi najviac. Nemám rada tieto lásky na prvý pohľad. Takto to proste nefunguje. Nikto by nikdy neriskoval život pre niekoho, koho videl len pár sekúnd. Ale...
Teraz prichádza na radu ale.
Dostali sme sa až k záveru a tu nastáva precitnutie. Už toľko nebažíte po informáciách, ktoré doposiaľ neboli objasnené. Aj láska z rýchlika je zrazu viac než skutočná. Toto a ešte viac si na čitateľa Michal prichystal až na samom konci.

Priznám sa, že predchádzajúce dve knihy ma očarili viac, ale aj Na rozhraní dvoch svetov malo svoje čaro. Čítala sa veľmi dobre, pretože Michal to so slovami naozaj vie. Je krátka a nezaberie veľa miesta, ak často cestujete je ideálna na prečkanie cesty. Viem to, lebo ja som ju prečítala po ceste vo vlaku smer Bratislava - Trenčín. 😀
Moje hodnotenie sú 3* hviezdičky. Aj keď koniec knihy vdýchol knihe úplne iný význam, nedá sa zabudnúť, že pri čítaní bolo veľa momentov ktoré mi nesedeli.

Za knihu ďakujem Michalovi Škombárovi a už teraz sa teším na ďalšie dobrodružstvá, ktoré nám čitateľom prichystáš. Ako som ti už viackrát hovorila, ja stále čakám na tretiu časť Druhej šance😉

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...