Temné diery
Anotácia: Posledná časť voľnej trilógie. Annah vie ako prežiť. Odkedy sa Elias pridal k regrútom, žije sama v Temnom Meste. Vlastne skôr prežíva. Protektorát už neexistuje a regrúti predstavujú po Vzbure skôr hrozbu než oporu, a tak je každý deň iba snahou dopracovať sa k ďalšiemu ránu. Annah ťaží minulosť, rany na duši i na tele. Prežiť v tomto meste nie je jednoduché a dni zrazu prinášajú nové a nové prekvapenia. Udalosti naberajú spád. Stretnutie so sestrou strieda zoznámenie s Catcherom a Eliasov návrat. Nakazené potkany, znesvätení či Mudovia už zďaleka nie sú jediným ohrozením života. Annah čoskoro zisťuje, že krutosť regrútov sa vyrovná ohavnostiam, ktoré páchajú znesvätení a Rezervácia nie je žiadnym ostrovom istoty. Podarí sa jej napriek všetkému zbúrať múry, ktoré jej bránia v láske?
Zdolá nástrahy, ktoré pre obyvateľov Temného Mesta prichystá horda znesvätených? Prežije, alebo skončí ako večne nenásytný a malátny prízrak?
Temné diery, je tretia a zároveň posledná kniha série Les kostí. Ako jedna z mála sérií, si táto držala svoj status kvalitne spracovaných všetkých troch kníh. I keď voči tomuto poslednému by som pár výhrad našla.
Tri knihy, tri rôzne príbehy so spoločným cieľom - utiecť nezastaviteľnému a túžba prežiť neprežiteľné.
Po odhodlanej a zvedavej Mary, či statočnej a krásnej Gabry, spoznávame sebestačnú a tvrdohlavú Annah. Ako jej predchodkyne aj Annah sa musela popasovať s krutým svetom plným živých mŕtvol, neustále prahnúcich po čerstvej krvi. Mala to však o poznanie ťažšie, pretože bola na to dlho úplne sama. A verte, že vo svete, kde neexistujú žiadne istoty, neexistuje nik, komu sa dá dôverovať a vodne v noci na vás z každej strany číha smrť, to vôbec nie je ľahké. A hlavne, ak ste mladé dievča poznačené jazvami, ktoré ľudí odpudzujú.
Neviem prečo, ale na začiatku som sa strašne pomaly posúvala v knihe. Akosi som sa nemohla prinútiť knihu plynule čítať a stále som ju odkladala. Povzbudzovala som sa len tým, že som si vravela - je to predsa Ryanova a jej zombíci. To sa musí rozbehnúť. A mala som pravdu. Iba to prišlo trocha neskôr, než som čakala.
Najviac ma asi rozčuľovali pasáže, kde bola Annah sama s Catcherom a v hlave mala milión myšlienok a otázok ale jeho sa nič neopýtala, len bola ticho a domýšľala si. Keď si to predstavím, že by som sa ocitla niekde s niekým koho nepoznám a on o mne vie viac, než by cudzinec mal, tak by som ho zavalila tisíckou otázok a neskončila by som, kým by mi to nevysvetlil. Takže, tej priamej reči by sa tam hodilo naozaj viac a práve v situáciach, akých sa ocitali oni.
Na to, že to bolo vyvrcholenie, som od príbehu čakala niečo viac. Nechápte ma zle. Mne sa kniha páčila. Sériu ako takú, mám veľmi rada a nedám na ňu dopustiť. To, čo tu kritizujem, sú len chybičky krásy, nie veľké nedostatky. To len na upresnenie :)
Vráťme sa k príbehu. V podstate tam išlo o to, čo vždy. Dostať sa z bodu A, do bodu B, a vyhnúť sa strašnej smrti a iným nástrahám, ktoré sa postupne objavovali. Ten čas, kedy sa nachádzali na ostrove u regútov bol trochu...ako to len nazvať...nezáživný?
1. deň: Annah niekam išla - niekoho stretla - niekto jej ublížil - sľúbili jej, že už sa to nestane.
2. deň: Annah niekam išla - niekoho stretla - niekto jej ublížil - sľúbili jej, že už sa to nestane.
A takto by som mohla ešte dlho pokračovať, ale nepamätám si koľko presne času tam strávila. Ale aby som Carrie nekrivdila, tie nepríjemné a nechutné situácie dokáže opísať bravúrne. V tom je naozaj majsterka a v okamihoch, kedy išlo do tuhého, my chodil mráz po chrbte.
Keď sa dej začal chýliť ku koncu, už som bola na 100% chytená v spároch zombíkov a knihu som nedokázala odložiť. Vo chvíli, ako započal útek sa môj dych a srdce zastavilo a celú tú dlhú cestu počas úteku som sa nadýchla, keď už to bolo naozaj nevyhnutné a mne sa začalo stmievať pred očami. Údery srdca mi vynechávali ešte dlho po prečítaní. Prvá fáza úteku bola trochu šokujúca a možno z časti aj komická, ale milé oživenie. Ale čo nasledovalo potom, bol ten pravý adrenalín, na ktorý som v sérií Les kostí zvyknutá, a na ktorý som tak dlho čakala.
Koniec ma trocha sklamal. Viem si predstaviť taký koniec, že by ľudstvo zaniklo, alebo len pár strán o tom, ako niekde pokračovali od znova. Takto useknuté, ako to nechala autorka mi pripadalo, že si nechala otvorené vrátka, keby sa rozhodla pokračovať. Ďalší diel si viem predstaviť a ani by som sa nebránila ešte jednej adrenalínovej jazde s nemŕtvymi.
Aby som len nekritizovala, tento článok ukončím pozitívom. Ťažko uveriť, že v takom svete beznádeje a smútku, kde každý deň je len boj o prežitie, existuje niečo ako láska. A predsa to tam autorka dokázala zakomponovať tak, aby to nevyznelo smiešne ale primerane k okolnostiam. Ja som jej to vždy uverila.

I keď detaily, ale predsa chybičky, musím to ohodnotiť, aj keď s ťažkým srdcom 4*. A to len z dôvodu, že by to nebolo voči predchádzajúcim dielom fér.
Pobrežie hrôzy

Les kostí
1. diel
Anotácia: Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi – Mary verí v lásku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára